Špecialisti jasali a z krátera, v ktorom som stál vedľa Ortovho tela, som počul, ako niektorí vybehli von a kričali na ostatných vojakov: „Vyhrali sme! Vyhrali!“. Ja som mal ale inú prácu. Obalil som Ayrin meč, po ktorom stekala svetlo fialová krv, ochranným kúzlom. Bolo to podobné zmrazeniu, no bez ľadu. Keď som sa nad tým zamyslel, bolo to skôr zastavenie času alebo jeho výrazné spomalenie. Odložil som jej meč do jedného z malých mešcov na opasku, ktoré dokázali pojať mnoho predmetov a pustil som sa do práce. Vzal som Ortovu hlavu a zopakoval som s ním proces ochrannej mágie. Potom som ju vložil do druhého mešca, z ktorého som hneď vybral aj nôž. Ortovo telo bolo bez ochrany, a tak som pomocou mágie roztrhol jeho kovovú zbroj na hrudi. Zaboril som nôž do hrude a opatrne som začal rezať.

„Čo to robí?“ Začul som hlasy za sebou. Po chvíľke som vytiahol Ortovo srdce. Mágiou vody som si očistil jednu ruku a z vrecka na opasku som vybral drevenú škatuľku. Uložil som do nej srdce a znovu ho pokryl ochranným kúzlom.

„Ty budeš môj suvenír.“ Pousmial som sa na virten, ktorý ležal oddelený od Orta a jemne poblikával. Vzal som ho zo zeme a odložil do voľnej komôrky v batohu. V skrýši na Zemi, som už mal preňho pripravené špeciálne miesto. Moja práca tu skončila. Vzniesol som sa do vzduchu a pristál mimo krátera.

„Toto by si mal vidieť.“ Zamával na mňa Garm, vedľa ktorého už stála Nia.

„To sú dvere?“ Pristúpil som k nim. V kamennej podlahe boli robustné kovové dvere. Nia prikývla. Bolo to miesto, kam smeroval Orto väčšinu mágie. „Niečo tam ale je.“ Pokúsil som sa dotknúť dverí, no obaľovala ich akási energia.

„To nie je všetko.“ Objavila sa Wendy. „Kým si sa hral s mŕtvolou, preletela som pevnosť.“ Zodvihla ruku a zobrazila sken pevnosti a okolia. „Pod touto budovou je obrovský komplex. Skener ale neprejde tým poľom, ktoré chráni dvere, a tak môžeme len hádať, čo sa nachádza pod našimi nohami.“

„Je dobre, že sa mu to nepodarilo otvoriť.“ Vydýchol si Garm.

„Nech tam je čokoľvek, bude to veľmi zlé, keď to Orto zapečatil tak silno, že to teraz nestihol otvoriť.“ Nii prebehol mráz po chrbte a nielen jej.

„Použil pri tom všetku mágiu zo svojich otrokov, ale aj zo slobodných Mirnilčanov.“ Aj v tejto budove bolo pár vyschnutých mŕtvol. Podľa oblečenia a dlhých drdolov, to neboli obyčajní vojaci.

„Čo myslíš?“ Pozrel som sa na Wendy. „Môžeme to otvoriť?“

„Zbláznil si sa? Na čo by si to chcel otvoriť?“

„Bolo by lepšie zistiť, čo tam je. Nech vieme, proti čomu stojíme.“ Kľakol som si k dverám a prešiel som prstami po mágii, ktorá ich obklopovala.

„Nestojíme proti ničomu. Orto zlyhal a pečať zostala neporušená!“ Odfrkla, no potom pokračovala: „Pochybujem, že by sme to zvládli otvoriť. Je to veľmi silné a koncentrované kúzlo. Mohlo by to trvať mesiace, možno aj roky. Orto sa zrejme spoliehal na to, že vysatá energia ho posilní, no nie dosť.“ Na chvíľku sa odmlčala. „Vidím, že to pole stále rastie, akoby sa regenerovalo z Ortovho poškodenia.“

„Takže by som musel použiť nepretržitý prúd počas niekoľkých mesiacov alebo aj rokov, aby som to sám dokázal preraziť.“ Pozrel som sa na Wendy, a tá prikývla. „No aj tak by sme sa mali pozrieť, čo tam je.“

„Na to nie je čas! Ešte musíme vyriešiť veľa ďalších planét!“ Wendy sa vybrala preč z budovy. Po chvíľke som ju nasledoval aj ja a ostatní.

„Už ich nie je veľa. Zvládneš Nuxis sama?“

„Už som ti povedala, že áno!“ Vzniesli sme sa a smerovali k armáde.

„No bolo to dosť neisté.“ Škaredo sa na mňa pozrela.

„A čo ten zvyšok?“

„O Zem sa postarám sám a Rolton bude musieť počkať.“

„A čo Galbot?“ Takmer som naň zabudol.

„Galbot bol zničený. Neviem, čo sa stalo, no keď som tadiaľ prelietaval pred pár hodinami, zostala z neho len hromada asteroidov.“

„To vážne?“ Začudovala sa Wendy.

„Prečo by som si vymýšľal?“ Dosadli sme k armáde. „Z toho, čo som na Galbote zistil, nebolo tam nič také, čo by to mohlo spôsobiť. Vážne netuším, čo sa tam stalo.“ Wendy prikývla.

„Pokračujeme!“ Skríkla a hneď sa okolo nej zhromaždili velitelia. „Predpokladám, že tu niekoho chceš nechať.“ Pozrela sa na mňa.

„Andromeda, a tak stotisíc vojakov, spoločne s niekoľkými stovkami Ov by mohlo stačiť.“ Videl som, ako v hlave prepočítavala stav jej armády, no nechal som jej viac ako bolo pôvodne v pláne.

„V poriadku,“ zamyslene prikývla, „Andromeda si vezme dvanástu armádu a zostane tu.“ Wendy sa na mňa pozrela a ja som pochopil. Preletel som k Nii a vysvetlil jej, čo mala robiť. Okolo pevnosti mala vytvoriť líniu hradieb, ktorá by čakala útok z okolia, ale aj z pevnosti. Pričom priamo do pevnosti nemal nik chodiť. Nebola veľmi nadšená, že tu mala zostať, no ak by sa niečo zomlelo, mala sa ihneď stiahnuť na Nuxis alebo Yphet. Mala súradnice prestupných bodov a aj dostatok Ov, ktoré by jej otvorili portály.

„Pripravená?“ Vrátil som sa k Wendy.

„Takmer!“ Chytila ma za rameno a odtiahla o kúsok ďalej. „Tentokrát nechcem žiadnu šou! Ten... ten ich veliteľ...“ Lúskala prstami a snažila sa rozpamätať.

„To je jedno,“ mávol som rukou, „aj tak bude onedlho mŕtvy.“ Pousmial som sa.

„Máš pravdu,“ neisto sa usmiala, „takže, tentokrát to bude bez šou! Žiadne kruhy ani veľkolepé nástupy! Hneď, ako budeš môcť, otvor portály!“ Ukazovákom mi udierala do brnenia. „Nechcem prísť o moment prekvapenia.“

„Zabili sme Orta. Podľa mňa to už vedia všetci, ale ako chceš.“ Mykol som plecami. „Môžeme ísť na to?“ Wendy sa zadívala na hodinky.

„Ich hlavná pevnosť je na odvrátenej strane planéty, takže môžeme ísť na to.“

Otvoril som portál a vybral som sa na cestu. Nuxis a Ortova planéta boli blízko pri sebe, a tak sme nepotrebovali žiaden prestupný bod. Bez rušenia, ktoré blokovalo portály, sa teraz mohla presunúť celá armáda, akoby šli len na druhý breh rieky, skrz veľký most.

Nuxis bol podo mnou a pomocou usmerňovačov na chrbte a nohách som sa presúval nad ich hlavnú pevnosť. Wendy mala pravdu. Pevnosť bola na nočnej strane a do svitania zostávalo ešte pár hodín. Opatrne som pomocou portálov prekročil hranicu atmosféry, aby som zo seba nespravil ohnivú guľu na nočnej oblohe. Padal som voľným pádom zahalený ilúziou a nocou. Hneď, ako som cítil prekonanie pasívnych magických štítov, otvoril som portály. Nestihol som ani dosadnúť, keď som zbadal Wendy. Vybehla z portálu a sotva o sekundu na to vystrelili z portálov rakety aj keď vrtuľníky, ktoré ich niesli, boli ešte len v polovici prechodu. Hneď za nimi vypálili tanky a špecialisti. Wendy samotná vystrelila salvu šípov. Všetky strely šli do jediného miesta. Do miesta, kde bol Núbio. Podľa informácii od Ayry ovládal podobnú mágiu ako Wendy. Na Nuxise vládol ako tyran so všetkým, čo k tomu patrilo.

Wendy musela cítiť silný zdroj mágie, ktorý vyžaroval. Prelietaval som nad mestom a snažil som sa zazrieť ho. Po chvíli som zbadal akúsi osobu, ako sa snaží postaviť. Priblížil som si obraz. Roztrhané oblečenie, ktoré pripomínalo nočnú košeľu a nie uniformu. Mal ale klasický mirnilský cop, ktorý mali len velitelia. Nečakal som a zahájil som paľbu z usmerňovačov. Prebral som let pomocou mágie vetra a šesť usmerňovačov začalo chrliť jednu salvu za druhou. Wendy vycítila správny moment a keď jeho štít zoslabol, vypálila niekoľko ďalších šípov. Päť z nich ho prebodlo a hneď na to jeho telo roztrhali strely a salvy z usmerňovačov, ktoré už nemalo čo zastaviť. Virten bola jediná vec, ktorá po ňom zostala aj keď zapadol kdesi medzi trosky.

„Dobrá práca.“ Spojil som sa s Wendy.

„Videl si, ako umrel? Je to isté?“

„Je mŕtvy, jeho telo rozmetali rakety.“ Wendy začala mávať a armáda sa dala do pohybu. Ovy začali vytvárať stovky ďalších portálov. „Chceš udrieť na všetky pevnosti naraz?“

„Presne tak! Jeden silný prekvapivý útok na celú planétu.“ Časť armády sa už vydala do boja. Malá časť vojakov ale prenikla do tábora zajatcov a za pomoci špecialistov, ktorých virteny dokázali ako tak prekladať reč zajatcov, sa snažili vysvetliť im situáciu.

„Takže to už zvládnete?“ Stále som prelietaval ponad pevnosť a čistil miesta, kde som mal pocit, že sa nachádzal nejaký z nižších veliteľov.

„Len bež! Ak sa niečo zvrtne, tak sa stiahneme. Veľa šťastia.“

„Aj tebe.“ Otvoril som portál a vybral som sa k Zemi.