„Tak čo, tešíš sa?“ Kráčali sme s Valkýrou k budove parlamentu.

            „Samozrejme, vždy som chcel poberať plat za nič.“ Mykol som plecami. „A ty? Vie vôbec niekto o tom, kto bol tvoj otec?“

            „Nie, a takto to aj zostane!“ Prísne sa na mňa zahľadela. „No inak sa teším. Dúfam, že budem môcť napraviť jeho chyby.“

            „Či vôbec budeme môcť niečo napraviť.“ Povzdychol som si. „Počul som, že rada starších nie je skoro nič.“

            „To sa mýliš. Každý zákon musí prejsť radou starších a aj samotná rada vymýšľa zákony, ktoré nemusia ísť ani do parlamentu. Podmienkou je však, aby ho schválilo všetkých desať členov.“ Vysvetľovala.

            „Karmín mi tvrdila, že rada starších je skôr niečo ako zbor kráľov a prezidentov, čiže žiadna skutočná moc.“ Nedávalo mi to zmysel.

            „Vedela, že ak by si poznal pravdu, nešiel by si do volieb.“ Uškrnula sa. „Robíš šialené veci, ktoré ti zatiaľ vychádzajú, ale dobre vedela, že na toto by si sa nepodujal.“

            „Takže mojím prvým krokom bude nastolenie diktatúry a práva prvej noci.“ Doširoka som sa usmial.

            „Právo prvej noci? Čo je to?“ Premýšľala, no nič jej to nevravelo. Preposlal som jej knihu z dejepisu, kde sa o tom písalo. „Hm, konečne si som istá, že si človek a chlap.“ Podivne sa usmiala a zodvihla jedno obočie.

            „Fuuu, odkiaľ také vieš.“ Zadíval som sa na jej jemné obočie nad zelenými očami.

            „Čo myslíš?“ Obočie jej kleslo.

            „No predsa hýbať jedným obočím?“ Výraz na prilbe sa začal podivne krútiť. „Ja to skúšam už dlho, no viem len oboma naraz.“ Úškrn zosmutnel.

            „Čistý chlap. Večné dieťa.“ Pokývala hlavou a odhrnula si červené vlasy, ktoré jej spadli do tváre.

            „Ďakujem za kompliment.“ Jemne som sa uklonil a Valkýra sa chytila za hlavu.

            Dorazili sme do budovy, kde nás čakalo slávnostne uvítanie a uvedenie do úradu. Zasadli sme na voľné miesta v lóži nad parlamentom. Všetci členovia rady sa nám predstavili, no ich mená mi behom sekundy vypadli z hlavy. Potreboval som čas, aby som si ich aspoň ako tak zapamätal. Celý deň sme počúvali rôzne diskusie o zákonoch a situácii v rámci únie. Zatiaľ čo Valkýra sa aktívne zapájala, ja som nevedel, čo tu robím. Diskutovanie o problémoch sa mi zdalo zbytočné. Všetko, čo mali vyriešiť, len odložili, preložili alebo zamietli ako nepodstatné. Prvý deň v novej funkcii a už som sa chcel odtiaľ vytratiť. Povedal som si však, že nebudem ako oni. Keď ma prestalo baviť preklínanie Wendy, začal som si zapisovať problémy, ktoré sa tu riešili. Hneď, ako schôdza skončila, čo bolo asi po troch hodinách, vybral som sa na niekdajšiu Ukrajinu. Na rieke tečúcej cez Kyjev až do Čierneho mora chýbali priehrady, ktoré boli počas vojny zničené alebo poškodené. Takto sa rieka často vylievala na okolité úrodné polia a ničila tak úrodu. Vyhľadal som toho, kto bol zodpovedný za plánovanie a poprosil ho o detailné nákresy nových priehrad. Zašiel som do légie a presvedčil som Niu, aby vzala jej študentov a šli tam. Trénovala okrem iného aj stavbu z prírodných materiálov, ale aj z betónu a železa. Železo jej veľmi nešlo, no aj tak to skúšala. Špecialistom by mala takáto stavba zabrať niekoľko dní, zatiaľ čo stavebníkom by to trvalo možno aj roky. Nia ich pri všetkom kontrolovala, a tak som sa nemusel obávať, že by to odflákali. Bolo to dobré pre študentov, ale aj pre meno školy. Takto som cestoval po svete pomocou Casderov a pomáhal iným a aj sebe. Toto bola politika, ktorá sa mi páčila.

            Utiekali dni a týždne. Darilo sa mi pomáhať svetu, ale aj viesť svoju triedu. Mnohí z nich sa značne zlepšili a dokázali obstáť aj proti silnejším mágom. Keďže však mali málo času na prípravu, nútil som ich, aby prešli na mirnilský štýl. Čiže každý si zvolil len pár kúziel a typov mágie, ktoré aj naozaj využíval. Takto sa mohli stať oveľa lepšími, ale za cenu špecializácie jedným smerom. Malo to svoje nevýhody, no prínos bol oveľa väčší. Samostatne by asi neobstáli, no v skupine sa dopĺňali, čo ma tešilo. Museli tak riešiť každý vnútorný problém hneď, aby sa to neprejavilo v tímovom boji. Medzi tým sa v parlamente ozývali hlasy o tom, že nemôžem riešiť problémy bez ich vedomia. Rýchlo som ich však schladil. Prenosy sa vysielali do celého sveta, a keďže som už mal pár priateľov v miestach, kde som pomohol, mohol som si to dovoliť. Valkýra sa ku mne pridala a aj zvyšní dvaja špecialisti. Ich mená mi robili problém, no jednou z nich bolo japonské dievča s menom Joro-Gumo. Dlho som nevedel, čo jej prezývka znamenala, no keď som cestoval po krajinách, navštevoval som aj ich knižnice. Zistil som, že Joro-Gumo je čosi ako japonský démon. V preklade pavúčia žena, ktorá podľa povesti láka obeti svojou krásou do jej sietí. Po týchto slovách ma až zamrazilo. Bola fakt krásna, a tak jej toto meno svedčilo. Radšej som sa však držal od nej trochu ďalej. Jej malý nos, dlhé čierne vlasy a na Japonku veľké oči boli veľmi lákavé. Druhým špecialistom bol Austrálčan Ironhand. Bol jediným austrálskym špecialistom, ktorý prežil vojnu. Prišiel tam však o ľavú ruku v zápästí, a tak ju nahradil železnou replikou. S využitím mágie mu však celkom dobre slúžila. Dokázal s ňou hýbať, a aj keď to nebolo ako vlastná ruka, stále to bolo lepšie ako nič.

            Mnohokrát som na zasadaniach chýbal. Škola bola pre mňa podstatnejšia, a tak som nevymeškal ani jednu hodinu na úkor politiky. Posielal som namiesto seba Manyho. Hneval sa viac ako ja, no keď som mu pohrozil uväznením v mojej blízkosti, tak súhlasil. Bola to malá cena za to, že sa mohol takmer celý deň a celú noc voľne pohybovať. Valkýra, Ironhand a Joro-Gumo mi tiež posielali novinky z parlamentu, keď sa tam vôbec ukázali. Taktiež sa snažili pomáhať priamo a nie slovami, no bolo občas nutné sa tam ukázať. Potrebovali sme presadiť pár ďalších zákonov a povolení. Bolo zriadených niekoľko desiatok škôl, v ktorých sa trénovali elitné jednotky a velitelia priamo na boj proti mágom. S pomocou Ely a tímov vedcov v Prízračnom meste vytvorili jednoduchú verziu virtenu. Nešlo ani  tak o virten, skôr len o prenosný magický štít. Uchránil nositeľa nejaký čas pred slabou až stredne silnou mágiou. Špeciálnym oddielom by to malo pomôcť pri prepadových útokoch. Každopádne som mal pocit, že veci sa začali hýbať. Prízračná légia a Prízračné mesto taktiež dostali neobmedzené zdroje výmenou za to, že každý špecialista mal prístup k tréningovému programu Ayri. Výnimku tvorili žoldnieri z Ameriky. Tí boli už tak nebezpeční.

            „Podarilo sa vám vyriešiť mnoho problémov za krátky čas.“ Sedeli sme v zasadačke rady starších. Chodili sme si tam oddýchnuť, ale aj debatovať o riešeniach.

            „Ďakujem Tibor. Bola to spoločná práca.“ Odvetil som. Tibor bol jeden z mála politikov, ktorý naše kroky schvaľoval. No po skúsenostiach s Gabrielom, som si nebol istý, či to nebola len pretvárka.

            „Prečo to vlastne robíš? Myslím tým, prečo sa tak ponáhľaš.“ Vyzvedal.

            „Pretože vojna raz príde.“ Odvetil som a Valkýra súhlasne prikyvovala.

            „Rozvrátená Zem by znamenala prehru.“ Doplnila ma.

            „Zatiaľ tu nie je po nich ani stopy. Čo ak už neprídu?“ Pokračoval.

            „Ani prvýkrát po nich nebolo ani stopy a dorazili. Chcem byť len pripravený.“ Mykol som plecami. Ako jeden z dvoch som vedel, že neprídu. Preto som sa pripravoval na to, že my zaútočíme na nich. Zatiaľ to však nik nesmel vedieť.

            „No aj tak sme len polovica sveta.“ Pridala sa Joro-Gumo.

            „Všetko postupne. Najskôr vyriešime Úniu, a potom pôjdeme ďalej.“ Odvetil som pokojným hlasom, no pohľad som namieril do prázdna. Chýbali mi časy, keď každý špecialista nosil prilbu.

            „Uf, už som sa zľakla.“ Odvetila Valkýra, no len som nechápavo pokrútil hlavou. „Mal si zvláštny výraz na tej tvojej prilbe. Bála som sa, že chceš spraviť ďalšiu sprostosť. Niečo na štýl toho, že neohrozene nakráčaš do Afriky až k ich kráľovi. Popri tom ako na teba budú vrhať oštepy a strieľať šípy, mu budeš vysvetľovať, že nie sme zlí.“ Usmiala sa, a akoby jej odľahlo.

            „Vidíš, to nie je zlý nápad. Vlastne by to za pokus aj stálo.“ Premýšľal som a úsmev sa zmenil do rovnej čiary.

            „To nemyslíš vážne! Je to asi ten najhorší plán!“ Vyhŕklo z Ironhanda. Bol asi o hlavu vyšší ako ja, no aj tak mal tenší hlas.

            „Hneď sa vrátim.“ Otvoril som portál a prešiel na druhú stranu. Za sebou som počul len Valkýru, ako povedala: „Už zase!“