Ariadna sa rozhodla Gregora nešetriť a povedať mu pravdu priamo do očí. „Pred mnohými rokmi sa jedna loďka s rybármi zatúlala hlbšie do mora, ako kedykoľvek pred tým. Boli tam celé dni a tri morské panny sa na nich dívali. Videli, že sú stratení a rozhodli sa im ukázať cestu domov. Avšak tvoji ľudia boli chamtiví, nestačila im pomoc. Keď v mori zbadali zlaté chvosty morských panien, rozhodli sa ich uloviť a priniesť si po mnohých dňoch na mori do dediny krásny úlovok.“

Gregorovi sa tento príbeh veľmi nepáčil. „A čo tá kliatba?“

Ariadna si iba odfrkla. „Nebuď nedočkavý, hneď sa k tomu dostanem. Keď si rybári vzali domov tri morské panny, tri sestry, rozhodli sa im vziať ich zlaté šupiny a vystavovať ich v dedine. Boli v klietke na pobreží, a každý dedinčan sa na ne díval ako na úžasnú trofej. Keď sa ich zlaté chvosty o pár hodín zmenili na ľudské nohy, rybári boli sklamaní a rozhodli sa, že sa vrátia do mora a ulovia ďalšie morské panny, ktorým odrežú ich zlaté chvosty skôr, ako by sa stihli premeniť.“

Takýto nápad sa Gregorovi na malú chvíľu usídlil v mysli. Bolo to kruté, ale aj tak ho to zvláštnym spôsobom lákalo. „Urobili to, a preto boli navždy prekliati?“

Ariadna sa iba zasmiala. „To nie, boli prekliati už vo chvíli, keď na svoju loď vzali morské panny, tým ich zatratili a spravili z nich ľudí. Tri morské panny im o tej kliatbe povedali a varovali ich, že čím viac morských panien do dediny prinesú, tým bude kliatba silnejšia.“

„Tak ma už nenaťahuj, čo bola tá neuveriteľne krutá kliatba.“ Gregor si z toho ešte stále robil srandu. Myslel si, že ho Ariadna iba ťahala za nos, aby ju vrátil naspäť do mora.

„Tri morské panny povedali tvojim ľuďom, že si ich musia do ďalšieho splnu vziať za manželky, inak oni a celé ich rodiny skamenejú.“ Gregor to už nevydržal a začal sa smiať, to bola kliatba pre každého chlapa, manželstvo a ešte aj s rybou. Ariadna si ho však nevšímala a pokračovala ďalej. „Tvoji predkovia sa smiali rovnako ako ty teraz. Celá dedina to brala na ľahkú váhu. Varovanie existovalo, avšak nik ho nepočúval. Dedinčania sa dokonca rozhodli vrátiť do mora a hľadať ďalšie morské panny, ktoré by olúpili o ich chvost. Avšak uloviť morskú pannu sa dalo iba za splnu, a preto už ďalšie nenašli.“

Ariadna sa odmlčala, zadívala sa hlboko do Gregorových očí a videla v nich svojho spojenca, aj keď samotný Gregor to odmietal. „Mám pokračovať?“ Spýtala sa.

„Som samé ucho,“ odpovedal Gregor nespokojne.

„Tvoji rybári si tri morské panny nevzali za svoje manželky. Nechali ich uväznené v klietke na pobreží. A keď prišiel ďalší spln, všetci muži z lode a každý z ich rodiny sa zmenil na kameň. A nielen oni aj samotné morské panny čakal rovnaký osud.“

Gregor si spomenul na tri kamenné sochy na pobreží a v hrdle mu náhle vyschlo. Už nemal chuť ďalej žartovať, a tak pozorne počúval. „Tvoja dedina sa zaprisahala, že ďalšie morské panny na svoje pobrežie už nikdy neprinesie. Všetky kamenné sochy rozbili a ponechali si iba tie morských panien, aby nikdy nezabudli, akú skazu im priniesli.“

Chlapec sa pozorne zadíval na čiernovlásku a dúfal, že to bol iba zlý sen. Prečo ho tá starena poslala loviť morské panny, keď ho mal čakať takýto osud? Kto mohol byť taký krutý, keď chcel, aby sa on a celá jeho rodina premenila na kameň? Podišiel ku kozubu a nahnevane si začal hriať svoje skrehnuté ruky. Prečo ho mesiac zaviedol priamo k nej a more rovno domov? Boli to nejaké čary?

Gregor sa pošúchal po boľavých spánkoch, a potom sa unavene zadíval na Ariadnu. „Musí existovať aj iná možnosť, ako sa dostať z tejto šlamastiky. Čo ak ťa vrátim naspäť do mora?“

Dievča iba krútilo hlavou. „Môj chvost mi už nenarastie, ja sa utopím, a ty na ďalší spln skamenieš.“

Chlapec bol tvrdohlavý a nedal sa presvedčiť o opaku. „Ak to nikto nevyskúšal, ako vieš, že je to pravda? Čo ak ti nenarástol chvost v mojej kadi práve preto, že to nie je more?“

Ariadna iba nespokojne gúľala očami. „Viem to, pretože to cítim. Keď si ma vylovil na svoju loďku, more sa ma zrieklo. Už mu viac nepatrím a určite ma neprijme naspäť.“

Chlapec sa však nedal obmäkčiť, potreboval vyskúšať všetky možnosti. „Vstaň, ideme,“ zavelil prísnym hlasom. Ariadna sa však iba zasmiala, ľudské nohy už ako tak dokázala ovládať, avšak stále ju neposlúchali. A tak ju Gregor vzal do svojej náruče, dal do malej loďky, a opäť šli na more.

V hlave mu vírili rôzne myšlienky. Páčil sa hádam každému dievčaťu v dedine, ale on nechcel ani jednu. A teraz sa mal oženiť, a k tomu všetkému ešte aj s nejakou rybou z mora? Bolo to prinajmenšom ak len bláznivé.

Keď zašli dostatočne ďaleko od pobrežia, Gregor Ariadnu prehodil cez palubu a dúfal, že o chvíľu zbadá jej zlatý chvost. Dievča sa tomuto nápadu vzpieralo. Nepáčila sa jej myšlienka, že ju len tak hodí do vody a snažila sa tomu ubrániť. „Veď nemám chvost, bez neho neviem plávať.“

Gregor sa však nedal. „Neboj sa, každá ryba vie určite plávať.“ Keď ju hodil do vody, Ariadna sa naozaj takmer utopila. Metala rukami hore dole, avšak jej nohy boli akési stuhnuté a zúfalo klesala ku dnu. Gregor jej skočil na pomoc a nahnevane jej kázal: „Musíš sa viac snažiť.“

Pomohol jej priplávať k loďke, a kým on sa posadil naspäť do nej, Ariadnu nechal v mori. Držala sa loďky a zúfalo kopala nohami. Gregor mal istotu, že sa aspoň neutopí. A stále pevne veril, že si more túto rybu vezme naspäť a vráti jej chvost.

Chlapec nechal trápiť sa morskú pannu poriadne dlho. Snažil sa jej krik a prosby nepočúvať. „Keby som mala morský chvost, stiahla by som ťa pod hladinu, a už by si sa nikdy nevynoril.“

Keď jej ani po hodine chvost nenarástol, Gregor ju vylovil z mora bez jediného slovíčka. Prehodil cez ňu hrubú kožušinu, aby mu tam nezamrzla, keďže sa jej klepali zuby a zúfalo sa pobral domov.

Ariadna ešte stále nemohla poriadne používať svoje nohy, a tak keď dorazili konečne na pobrežie, Gregor si ju opäť musel vziať do náruče a doniesť domov. Tentokrát mal ale smolu. Na pobreží neboli sami. Videla ich jedna z miestnych dievčat. Gregor si nebol istý, či sa volala Klára alebo Hana. Vždy na ňom šla oči nechať. Avšak teraz sa na neho pozrela ako na najväčšieho podliaka v dedine a utekala z pobrežia kamsi preč. Gregor si iba frflal popod nos: „Tú sem hádam poslal sám čert. Klebetnicu jednu... Teraz o tebe bude vedieť celý ostrov...“ A čo bolo horšie, hlavne o Ariadne budú vedieť jeho rodičia.

Keď prišli ku Gregorovi domov, dievča ledva stihlo uschnúť pri kozube, keď už na dvere klopali rozhnevané päste. Gregor nestihol otvoriť dvere, a už v nich stál nahnevaný otec a ustráchaná matka.

„Po dedine sa šíria rôzne reči, chlapče môj a zdá sa, že sú pravdivé.“ Začala zmierlivo matka a pozrela sa na Ariadnu. Zdalo sa, že sa jej drobné žieňa páčilo. V duchu si hovorila, že vyzerá veľmi milo.

Gregor sa postavil k morskej panne a dúfal, že toto všetko bude mať dobrý koniec. „Aké reči sa v dedine zase šíria.“

Jeho otec vyzeral nazúrene. „Vraj tu už niekoľko mesiacov skrývaš nejaké dievča.“

„Čože?“ Gregor neveril vlastným ušiam, nemal tam Ariadnu pomaly ani jeden deň. Ako mohla mať táto klebeta taký obludný rozmer?

Chlapcova matka zase pokračovala v zmierlivom tóne. „Chlapče, takto sme ťa predsa nevychovali. Nepatrí sa mať ženu vo svojom dome bez manželstva. Chúďatko, dostala sa do rečí. Ak ju máš rád, musíš s tým niečo spraviť.“

Gregor neveril vlastným ušiam, pomaly tú rybu nepoznal, a už mu jeho rodičia dávali kázanie, ako sa mal správať k žene? Pozrel sa na Ariadnu, vyzerala vystrašene, akoby nechcela, aby sa k nej jeho rodičia priblížili. Na chvíľu si začal uvedomovať, aká musela byť v jeho svete stratená a sama. Patrila do mora, a teraz bola zrazu jeho. Keby vedel, ako to celé dopadne, nikdy by ju nelovil. Bol som blázon, hovoril si v hlave.

Konečne sa pozrel do očí svojich rodičov. Videl v nich sklamanie a mrzutosť. Avšak podľa prastarej kliatby by neskamenel len on a Ariadna, ale aj oni dvaja. Vyskúšal, čo sa len dalo, bol s morskou pannou v mori, a teraz mu neostávalo iné, než si ju vziať za ženu. „Je mi ľúto, ako som sa zachoval. Myslel som si, že by ste sa hnevali. Ariadna nie je odtiaľto. Pochádza z ďalekej pevniny a nemá žiadnych príbuzných. Chcem si ju vziať za ženu, len som sa bál, že mi to neschválite, keďže je chudobná ako kostolná myš.“ Keď Gregor vyriekol toto klamstvo, upokojil sa, veril, že ich všetkých zachráni.