Gregor si prečítal postup na výrobu elixíru mnohokrát, ale zdalo sa to byť nemožné. Bolo tam veľa ingrediencií a metafor, ktoré ho miatli. „Ani básnik by im nepochopil.“ Nahnevane si šomral popod nos.

Agáta chlapca štopla dlhým prstom do rebier, až zakvílil: „Začo to bolo?“

Starena sa usmiala a odkryla tak rad zhnitých zubov. „Prestaň sa sťažovať a začni premýšľať.“

„Čo som asi tak doteraz robil?“ Nahnevane si vzdychol a začal čítať postup celkom odznova.

Čo skamenelo, dá sa priviesť do sveta ľudí. Pre morskú pannu prines si trojzubec z temného mora. Nájdeš ho tam, kde sa more dotýka súši, ale pobrežie je na míle vzdialené. Pribaľ si so sebou slzy morských panien a nezabudni na ich podobu. Musíš to zamiešať v hodine dvanástej, keď tma pohltí celé pobrežie. Trojzubcom miešaj päťkrát v smere hodinových ručičiek, zalej morskou vodou, pridaj perly a popol, ktorý ostal zo spálených podôb. Keď sa voda zafarbí do zlata už stačia iba slzy tej, ktorá žije.

Gregor sa zadíval na Agátu, dúfal, že mu dá nejakú múdru radu, ktorá mu pomôže prísť týmto hádankám na koreň. Tá však vyzerala, akoby jej bola každá veta úplne jasná. Iba ho potľapkala po ramene. „Prídem o tri dni na pláž tesne pred polnocou, pomôžem ti to všetko správne zamiešať, nezabudni zatiaľ zohnať ingrediencie.“

Chlapec sa pokúšal o ďalšie otázky, ale Agáta vyzerala neoblomne, nemienila mu nič vysvetľovať. „Je to jednoduché, iba zapoj rozum.“ Už si bol istý, že ten jeho kamsi pri tom všetkom odišiel, keď mu napadlo, ktorá osoba sa v týchto veciach bude vyznať.

Keď prišiel konečne domov, bola už noc, Ariadna tuho spala a Gregor sa rozhodol, že nemá veľa času nazvyš. Bude musieť opäť vyplávať na more, a to nebude jednoduché, keďže zatiaľ nemal žiadnu loďku. Pobral sa do diele a začal všetko pomaly montovať. Zatĺkal klince do drevených dosiek, keď mu do oka padli tri zlaté šupiny. Celkom zabudol, kam ich dal. Vzal ich do rúk a napadla mu skvelá myšlienka. Možno nebude musieť veslovať, možno mu to pôjde na mori oveľa rýchlejšie. Urobil si zo zlatých šupín malú vrtuľku, ktorú pripevnil na loďku. Tú potom spojil s kľukou. Stačilo ňou krútiť a malá vrtuľka sa už postarala o rýchly pohyb loďky.

Gregor nad ránom skončil so svojou prácou a hrdo sa usmial na svoje dielo. „Už len nájsť trojzubec a je to.“

Ariadna už v kuchyni pripravovala vajíčka s voňavou slaninkou, keď domov konečne zavítal Gregor. „Našiel som to. Viem, ako oživiť tvoje sestry.“

Dievča na malú chvíľu zatajilo dych, a potom sa na Gregora neveriacky pozrelo. „To sa mi zdá byť príliš jednoduché.“

„Našiel som návod na oživenie, ale ten je taký zamotaný, že to chvíľu potrvá. Teda... myslel som si, že mi pomôžeš. Je tam veľa výrazov, ktoré budeš možno poznať.“

Gregor sa pustil do lahodných raňajok, a popritom Ariadne prerozprával návod k oživenie. Snažil sa pôsobiť sebaisto, ale dievča ho rýchlo prekuklo. „Nemáš ani potuchy, kde hľadať trojzubec, však?“ Iba zmätene prikývol.

Ariadna si vzdychla a v jej očiach sa čosi zalesklo. Vyzeralo to ako iskra, možno predsa len mala nejakú nádej v záchranu sestier. „Viem, kde nájdeme trojzubec, vie to každé morské stvorenie. So slzami morských panien tiež nebude veľký problém. V našom svete ich neustále prirovnávame k perlám, takže ak budeme mať šťastie, tak postačí, keď zamiešame do elixíru obyčajné perly.“

Gregor sa usmial, naozaj sa to zdalo byť celkom jednoduché. „A slzy živej panny budú tie tvoje.“

„Ostáva posledná vec, ich podoba...“ Ariadna sa nervózne zachmúrila. A to si Gregor myslel, že táto vec bude najjednoduchšia.

„Určite sa tým myslí ich portrét alebo malá podobizeň. Iste doma niečo také máš.“

Ariadna k nemu podišla a zachmúrila sa. „Morské panny nie sú ako ľudia. Nekreslíme si obrazy s našimi tvárami. Veď by sa to pod vodou celé rozpadlo... Neblázni.“

Gregor sa však nemienil vzdať. „Vyrobil som si novú loď, mohli by sme na nej ísť po trojzubec, zohnať perly, a potom budeme premýšľať nad zvyškom hádanky. Možno nám nakoniec pomôže Agáta. Tá stará čarodejnica toho vie naozaj veľa.“ Boli to chlácholivé reči a Gregor nevedel, či boli aj pravdivé. Avšak dúfal, že sa udeje nejaký malý zázrak a elixír bude fungovať, aj keby nakoniec do neho nemali pridať popol z podobizní.

Dojedol posledné sústo a prehodil cez seba kabát, vonku fúkal studený vietor. Len dúfal, že nepríde ďalšia búrka. Opatrne sa oprel o barlu a otvoril dvere, Ariadna ho však zadržala: „Stačí, ak pôjdem ja, ty by si mal oddychovať. Som vďačná, že sa mi pokúšaš pomôcť, ale..“

Chlapec sa však nedal odplašiť, svoj sľub mienil dodržať. „Mali by sme ísť spolu, pomocná ruka sa ti môže zísť. Je to predsa môj pokus o záchranu... Ak si dobre pamätám, ty si sa chcela pomstiť.“

Ariadna si nazlostene odfrkla, ale neprišla hádka, dievča iba mávlo rukou. „Ak inak nedáš... Ale to počasie by si nezvládol.“ Potom tú istú ruku vystrela k oblohe a mraky sa razom rozostúpili. Trikrát lúskla prstami a vietor sa upokojil. Keď zbadala Gregorov obdivný pohľad, zasmiala sa: „Dobré počasie je základ.“

Gregor vyplával po prvýkrát so svojou malou loďkou na more a Ariadna mu ukázala smer. Keby ich okolnosti neboli naliehavé, určite by si malý výlet spoločne užili. Gregor konečne nemusel na loďke veslovať, zistil, že jeho nový vynález fungoval geniálne, iba točil kľukou a loďka šla omnoho rýchlejšie, ako keby sa trápil namáhavým veslovaním.

Ariadna obdivne zapískala. „Niečo také som na mori nevidela. To je tvoj vlastný vynález?“

Chlapec pyšne prikývol. „Si veľmi šikovný.“

Morská panna mu ukázala cestu k trojzubcu a spokojne si ľahla na malú palubu lode. Gregor sa na ňu díval a v hlave mu vírili zvláštne myšlienky.  Snažil sa ich pospájať do nejakej súvislej vety. „Prečo si si vybrala práve mňa?“

Ariadna prižmúrila oči pred slnkom, ruky si dala za hlavu a vzdychla si. „Nemal by si vedieť všetko...“

Gregor ďalej pokojne točil kľukou a pokračoval dobiedzavou otázkou. „Prečo?“

„Pretože budeš poriadne namysleným keď sa to dozvieš.“ Keď sa Gregor zaškeril, Ariadna pokračovala: „Nieže by si nebol aj bez toho.“

„Nenaťahuj ma toľko. Pomáham ti potom, čo si ma takmer utopila v mori. Istotne si tú búrku vykúzlila ty. Dlhuješ mi zopár odpovedí.“

„Ach,...“ vzdychla si nespokojne: „tak teda dobre. Videla som ťa na mori mnohokrát. Počula som ťa, ako sa s ním rozprávaš, a potom som zazrela tvoje oči. Zdal si sa mi byť zaujímavý. Keď som začala premýšľať nad plánom, ako sa dostať na pevninu natrvalo, uvedomila som si, že by to bolo možné vďaka tebe.“

Chlapec sa najprv uškrnul, ale potom iba zdvihol obočie. „Bol som natoľko zaujímavý, že si ma zneužila ako priepustku do sveta ľudí...“

Ariadna sa prudko posadila, v jej očiach bolo vidieť smútok. „Viem, že mi neodpustíš, no naozaj ma to mrzí. Keď som ťa bližšie spoznala, vedela som, že to nebolo dobré rozhodnutie...“

Gregor prikývol, dievča ho pohladilo po ramene. „Keby sme sa spoznali za iných okolností...“ Viac nepovedala, iba Gregora prudko zastavila: „Sme na mieste.“

Blížili sa do jaskyne, kde bol ukrytý trojzubec. Gregor musel ukotviť loďku. Ariadna sa zatiaľ potopila do mora a jej zlatý chvost razom ožiaril morskú hladinu. Chlapec ľahko pochopil, že ďalej nemohol so svojou zranenou nohou pokračovať, a tak si iba smutne vzdychol. „Počkám ťa tu.“

Ariadna sa zasmiala. „Keď si prišiel až tak ďaleko, mal by si ísť so mnou. Skoč do vody, pomôžem ti.“

Chlapec neváhal, nasledoval svoju manželku a bol rád, že mu pomáhala s plávaním. Keď prišli do jaskyne, more náhle potemnelo. Našťastie všetko osvetľoval Ariadnin žiarivý chvost. Na samom konci jaskyne zbadali trojzubec. Vyzeral staro a ošúchane, pokrývali ho zelené chaluhy, ale Gregorovi to bolo jedno, hlavne, že ho našli. Obaja sa opatrne vynorili. Ariadna mu naznačila, aby mlčal. A keď sa ho dotkla a chcela ho vziať so sebou, z ničoho nič sa pri nej zjavila postava ženy, vyzerala nahnevane.

Mala dlhé gaštanové vlasy a prísny pohľad. „Ale, ale... hádam ste si nemysleli, že to bude také ľahké.“