1

„Ach,“ otváraš oči a telom ti prebehne mráz. Si zavretá v kryokomore a cez zamrznuté sklo a jemne pootvorené oči zahliadneš blikajúce svetlá v miestnosti. „Takto som si to nepredstavovala.“ Nevidíš nikoho, kto by ti pomohol z kryokomory. Kde sú všetci? Kde je personál, ktorý ti mal pomôcť? To sú otázky, ktoré ti hmýria hlavou.

Keď sa ani po chvíli nič nedeje, pokúsiš sa pohnúť. „Amélia mala pravdu!“ Povieš si sama pre seba. Celé telo je stuhnuté a oblek sa nechce rozhýbať. Spomenieš si na príručky a manuály. Bol tam jasný postup, ako sa dostať do pohybu. Začneš teda s bruchom. Predkloníš sa a zakloníš. Tam sú svaly najsilnejšie a darí sa ti pohybovať oblekom. Po chvíli prejdeš na nohy, ktoré idú oveľa ľahšie ako ruky. Netrvá to ani minútu a už sa vieš ako tak pohnúť aj keď končeky prstov a predlaktia máš stále zablokované. Nehovoriac o členkoch, kvôli ktorým je tvoj pohyb nemotorný.

Zatlačíš rukou do skla, a to povolí. Do miestnosti sa vyvalí oblak dymu, spôsobený chladom. Zapotácaš sa pri kontakte s podlahou, no udržíš sa na nohách. „To bolo tesné.“ Usmeješ sa od radosti, no pohľadom pátraš po ostatných. Komory oproti tebe sú už prázdne. Neohrabane sa otočíš. Všetky komory na tvojej strane sú tiež prázdne. Ostáva len tvoja sestra, ktorá šla do komory predposledná. „Konečne som prvá.“ Zaraduješ sa, no tvoj úsmev razom zmizne. Všimneš si, že svetlá v miestnosti zablikajú a na tvojej kryokomore svieti nápis „Núdzové prebudenie.“ Niečo sa muselo stať.

Pokúsiš sa pohnúť, no zatackáš sa a len tak-tak sa zachytíš dverí kryokomory. V tom si všimneš, že na zemi je niekoľko kaluží krvi a z nich vedú jemné krvavé šmuhy k dverám. „Preboha! Piráti!“ Pomyslíš si. Čítala si mnoho príbehov, kde sa lode ocitli v rukách pirátov. Piráti prebudili posádku po jednom a predávali ich na trhoch. Niektorí, ktorí sa odial dostali, rozprávali o ich pokusoch uniknúť z kryomiestnosti. Vtedy sa im to nepodarilo. Piráti im rozbili nos alebo ich udreli do brucha.

Zadívaš sa na kaluže krvi. Sú malé, ako keby niekomu iba tieklo z nosa. „Preboha, čo budem robiť?“ Sotva to vyslovíš a celá miestnosť sa otrasie. Takmer hneď na to sa spod podlahy, z nižších poschodí, ozýva tlmená streľba. „Vojaci!“ Zaraduješ sa. „Pegasus má istotne svoje lode chránene. Istotne nás prišli zachrániť.“ Spoza dverí sa ale ozýva hluk a krik. Nezdá sa, že by to boli vojaci. Skôr to vyzerá na barbarských pirátov. V stene si všimneš šachtu, ktorou by si mohla uniknúť, nemáš ale čas oslobodiť sestru. Ako sa rozhodneš?

Môžeš sa pokúsiť uniknúť šachtou, pokračuj na 18.

Môžeš sa vrátiť do kryokomory, vyradiť chybné hlásenie jednoduchým spínačom a počkať, čo sa stane, pokračuj na 27.

Môžeš sa pokúsiť ukryť v miestnosti, pokračuj na 7.

2

            Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 2. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní. Ak ti beží náskok, odrátaj od neho hodnotu 3. Ak je súčasná hodnota 0 alebo nižšia, ihneď pokračuj na 54. V opačnom prípade pokračuj v čítaní. Ak ti náskok nebeží, pokračuj v čítaní.

            „Tak na tri?“ Amélia sa na teba zadíva, a ty prikývneš. „Raz, dva...“ Na chvíľku sa odmlčí. „Tri!“ Spoločne vybehnete, a pri tom používate vedca ako živý štít.

            „Funguje to!“ Zaraduješ sa, keď vidíš vojakov aj povstalcov, ktorí vás zbadali približne v polovici cesty. Nik z nich ale nestrieľa. Akoby váhali, či to majú riskovať alebo nie. Keď to povstalci už nevydržia a zahája paľbu, ste už takmer v lodi. Prikrčíte sa a guľky vás akoby zázrakom minuli.

            Utekáte skrz rampu priamo do trupu lode. Amélia hneď vybehne do kokpitu. Po chvíli sa zavrie aj rampa, po ktorej ste do lodi vošli. Počuješ, ako do trupu narážajú strely. Amélia ale nestráca čas. Nahodí motory a vyletí z hangáru tak prudko, až takmer stratíš rovnováhu. Udržíš sa a muška na pištoli hľadá vedca, ktorý sa nedokázal udržať.

Zaznamenala si si hodnotu odpočtu v momente, keď to bolo nutné.

Pokiaľ bola hodnota na úrovni 25-17, pokračuj na 59.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 16-7, pokračuj na 72.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 6-0, pokračuj na 36.

3

            Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            To, čo ti Gregor naznačuje, ťa neodradí. Si rozhodnutá pomôcť im, keď už oni pomáhajú tebe. Ani nevieš, kde sa v tebe vzala toľká odvaha. Ustúpiš o pár krokov, a potom sa rozbehneš. Dupoceš tak silno, aby to počuli vojaci za rohom. Udychčaná a vydesená vybehneš spoza rohu. Tam už na teba mieria dvaja vojaci. „Nestrieľajte.“ Zodvihneš prázdne ruky. Zbraň, ktorú ti dal Gregor, máš pod oblečením tak, aby ju nevideli.

            „Kto si?“ Vyštekne vojak. Začneš habkať a ledva lapáš po dychu.

            „Neblbni! Je jednou z nás.“ Druhý vojak skloní zbraň. „Ukry sa dnu, kým to prejde.“ Otvoria sa dvere do laboratória. Vchádzaš k ním a sleduješ konanie vojakov. V momente, keď sa obaja otočia k tebe chrbtom, vytiahneš zbraň a vystrelíš. Vzápätí na to, spoza rohu vyjdú Gregor a Hans. Vojaci nemali šancu. Ležia v kaluži vlastnej krvi a cesta k tvojej sestre je voľná.

            „Počkaj tu.“ Gregor vydá rozkaz a Hans sa postaví k dverám ako stráž. Vy dvaja ale idete dnu.

Gregor vošiel prvý a ostatní, ktorí sa tu ukrývali, rýchlo ustúpili do rohu. Laboratórium pripomínalo skôr nemocnicu. Boli tu rôzne diagnostické prístroje a niekoľko izieb, ktoré sa v prípade nutnosti dali odizolovať od zvyšku. „To je ona?“ Mykne hlavou k dievčaťu, ktoré leží v jednej z týchto miestnosti.

            Pribehneš k posteli a spoznáš svoju sestru. „Odpoj ju! Hneď!“ Skríkneš na vedca v bielom plášti. Ten sa pozrie na Gregora. Gregor mu naznačí, aby šiel, a tak vedec opatrne vkráča do izby s tvojou sestrou. Odpojí infúziu modrej tekutiny, ktorá jej tečie do žili.

„Poznamenaj si hodnotu odpočtu niekde na bok. Odpočet bude ďalej bežať, ale hodnota, ktorú si teraz zapíšeš, ti poslúži neskôr.“

Po chvíli Amélia otvorí oči. Vedec jej ešte vpichne adrenalín, aby ju to prebralo. Amélia sa posadí. „Čo sa tu stalo?“ Opýta sa po chvíli.

„Je to zložité. Musíme ale odtiaľ vypadnúť!“ Pozrieš sa na Gregora. Čaká na vás. Pomôžeš sestre vstať, keď v tom sa ozve hrozivý rev.

„Musíme si pohnúť!“ Poháňa ťa Gregor. Pomôžeš sestre a podopieraš ju na ceste k dverám. Ona sa po chvíli odpojí. Do tela sa jej vrátila sila a vládze kráčať sama. „Odkiaľ to šlo?“ Gregor sa nakloní k Hansovi.

„Odtiaľ.“ Zašepká a mieri na chodbu, ktorou ste prišli.

„Čo teraz?“ Zašepkáš.

„Nemáme veľmi na výber.“ Gregor sa potichu priblíži k rohu a nakukne zaň. Potom gestom naznačí počet jeden a stav, nepriateľ. Podľa zvukov, ktoré odtiaľ prichádzajú, to nebude osamotený vojak Pegasu. Pokývneš na Hansa, a ten vyberie kovovú loptičku a hodí ju Gregorovi.

„Radšej si zakry uši a oči.“ Zašepká ti Amélia. Počúvneš a po chvíli vidíš aj skrz zavreté viečka blikanie a podivné krátke výbuchy.

„Poďme!“ Zavelí Gregor.

„Počkaj,“ zastavíš ho. „Nevezmeme ho zo sebou?“ Ukážeš na vedca, ktorý robil pokusy na tvojej sestre. „Možno bude vedieť viac.“

„Ako chceš, ale musíme pridať!“ Gregor nervózne odfrkne.

Pokiaľ chceš vziať vedca so sebou, pokračuj na 12.

Pokiaľ chceš uniknúť, kým je chodba čistá, pokračuj na 56.

4

            Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

Prestrelka pokračuje, a ty čakáš, ktorá zo strán uspeje. Prikrčená a nalepená na stenu občas vykukneš spoza rohu. Poradilo sa ti identifikovať obe bojujúce skupiny. Vojaci Pegasu, firmy, ktorá ťa mala dopraviť do nového raja, bojujú proti povstalcom v uniformách s našitým jaguárom. Povstalci hlásali mier, no občas útočili na vojenské ciele. Nedávalo ti zmysel, čo robia tu. Prečo sú na vlajkovej lodi Pegasu, a prečo si tu vlastne ty?

Boj sa skončil, trval len chvíľu. Vojaci Pegasu boli pozabíjaní alebo sa vzdali. No pokoj zrejme nebude trvať dlho. Streľba sa ozývala z tvojho poschodia, ale aj z nižších palúb. Všimla si si, že povstalci sa vybrali priamo k tebe. Musíš sa rozhodnúť.

Pokiaľ sa chceš vzdať, pokračuj na 35.

Pokiaľ chceš utiecť, pokračuj na 22.

5

„Nevyzerá veľmi dobre!“ Utrúsi veliteľ povstalcov Dárius. „Infekcia sa rozšírila do všetkých častí tela.“ Prezerá si Améliu.

            „Viete jej pomôcť?“ Zadívaš sa na svoju sestru. Vyzerá veľmi zle. Celá modrastá, a k tomu sa pridala horúčka.

            „To si nie som istý.“ Zamyslí sa. „Máme tu látku, ktorá dokáže mutáciu potlačiť, ale zrejme bude neskoro.“ Otvorí šuplík a vytiahne z neho chladiaci box s niekoľkými injekciami. Chvíľku váhaš, no potom natiahneš ruku. Dárius ti vloží jednu z injekcií do dlane. „Musíš to vpichnúť do žily. Zvládneš to?“

            „Samozrejme,“ prikývneš a dáš sa do práce. Nahmatáš žilu na jej ľavej ruky a vpichneš jej látku. „Čo teraz?“

            „Nerád by som bol, aby sa nám zbláznila priamo tu a všetkých pozabíjala. Dáme ju do únikového modulu. Bude tam mať jedlo a vodu a my budeme v bezpečí.“ Neochotne súhlasíš.

            Celý čas sa ani nehneš spred uzavretého únikového modulu. Po pár hodinách sa začala mutácia prejavovať, no zďaleka nie tak silno, ako pri tých, ktorých si videla. Amélii narástlo pár podivných ostrých pazúrov, no boli dlhé sotva päť centimetrov. Jej ruky si zachovali prsty aj keď boli stuhnuté a nedalo sa nimi hýbať. Najdôležitejšie ale bolo, že Amélia sa prebrala. Dokonca s tebou komunikovala a po pár dňoch si sa ju odhodlala pustiť von.

            Amélia síce zmutovala, ale zachovala si svoju myseľ. To ti poskytlo čas, aby si našla liek a vrátila Amélii pôvodný vzhľad. Pokračuj na 84.

 

6

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

Ani nevieš prečo, no odhodlane si to namieriš priamo do veliteľského centra. Od jadra je to už len kúsok. Pred dverami ale stoji stráž.

„Kde máš jednotku?“ Odfrkne jeden z nich.

„Mŕtvi, všetci.“ Odpovieš chladným tónom.

„Tak pohyb.“ Druhý vojak otvorí dvere. „Generál chce odtiaľ zmiznúť skôr, ako to tu vyletí do vzduchu.“ Dvere sa otvoria, a ty vstúpiš do veliteľského centra.

„Je to tu veľké.“ Povieš si sama pre seba. Čakala si klasický lodný mostík. Táto miestnosť má ale tvar kruhu s polomerom dobrých päťdesiat metrov. Všade sú rôzne konzoly a za nimi technici, ktorí majú po ruke pušku. Vojaci sú napravo od teba. Zdá sa, že tam majú akýsi muničný sklad. Generál v nablýskanej uniforme im akurát rozdáva pokyny.

Pristúpiš bližšie, aby si počula, o čom sa bavia. Počuješ len útržky. „Chárie... mutanti... aj v tomto poschodí.“

„Charie?“ Pomyslíš si. „Samozrejme!“ Vybavia sa ti obrázky tvorov, žijúcich na vzdialenej planéte. Majú tvrdý pancier a šesť chodidiel ostrých ako britva. Pamätáš si ich z médií. Celá ľudská kolónia bola nimi vyvraždená po tom, čo zlyhal prieskum planéty a neodhalil včas ich početné kolónie, ktoré si strážili svoje územie. „Ale prečo sú tu?“ Povieš si sama pre seba. „To ich chcú skrížiť s nami?!“ Niečo také nebolo zakázané iba preto, že nikoho nenapadlo to zakázať, pretože nik nebol taký hlúpy, aby krížil človeka s iným tvorom. Aspoň to si si doposiaľ myslela. Obrázky, ktoré vidíš na monitore ale svedčia o opaku. Ľudia už neboli ľuďmi. Z väčšej alebo menšej časti pripomínali Charie.

Ak si si poznamenala udalosť „Na telo“ pokračuj na 30, v opačnom prípade pokračuj na 17.

7

            Rozhliadneš sa po miestnosti. Dookola sú len kryokomory a uprostred stôl, kde ich na začiatku zapisovali. Stôl je ale malý a nedá sa pod neho vojsť. Rozbehneš sa ku kryokomorám na opačnej strane. Za každou z nich je priestor, kde sa dokážeš vtiesniť. Priestor okolo teba je plný káblov, ktoré privádzajú elektrinu a chladiacu zmes. Schúliš sa do klbka a čakáš. Dvere sa otvoria a počuješ kroky. Po chvíli počuješ jasne a zreteľne hlasy troch ľudí. „Pripravte ďalšiu.“ Zavelí jeden z nich. „Počkať! Tá posledná!“ Vykríkne ďalší. „Kde je?!“ Kričia po sebe. Odrazu ale nastane ticho. Počuješ, ako sa kroky približujú k tebe. „Tu je!“ Uvidíš tvár muža v plášti. „Vylez odtiaľ!“ Natiahne sa za tebou, no uhneš sa mu. „No tak! Nechávaš za sebou mláku po rozmrazujúcom sa obleku a už nemáš, kam ujsť. Vylez!“ Nemieniš sa ale vzdať. Pokúsiš sa vstať a zaútočiť. Stratíš ale rovnováhu v stuhnutom obleku a spadneš na chrbát. Tvoje telo prerazí potrubie s chladiacou zmesou. Ako sa tvoje telo mení ma mŕtvy kus ľadu, pred očami ti prebehne celý tvoj život... Pokračuj na 84.

8

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 2. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní. Nastav si náskok na úroveň 2.

„Dúfam, že to nebudeme ľutovať!“ Amélia sa na teba prísne zadíva. „Tak, aký máš plán?“ Vykukla ponad barikádu. „Je tam niekoľko lodí. Musíme sa rozhodnúť, ktorú z nich ukradneme.“

„Dokážeš s nimi lietať?“ Opýtaš sa s malou nádejou v duši. Ty samotná nemáš ani poňatia, ako pilotovať vesmírnu loď.

„Vojenské plavidlá bez problémov. Civilné, možno, ale tie povstalecké šroty, neviem... Pravdepodobne bude ich ovládanie rovnaké, ako pri ostatných, ale ktovie.“

Ak si si poznačila udalosť „Milá tvár“, pokračuj na 45.

Ak si si poznačila udalosť „Prešlo ti to“, pokračuj na 66.

Ak nemáš ani jednu z týchto udalostí, pokračuj na 2.

9

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 3. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

Zvrtneš sa na päte a utekáš k dverám. „Chyťte ju!“ Kričí generál. Obzrieš sa a húf vojakov beží za tebou. Nestihneš ani pridať do kroku, keď pocítiš tupú bolesť hlavy. Padáš k zemi a oči ti zahalí tma.

„Vstávaj mrcha!“ Čosi ti obleje tvár. Otvoríš oči a vidíš, ako sa voda miesi s tvojou krvou. Chytíš sa za hlavu. Je obviazaná, no ešte stále vlhká od krvi. „Berte ju! Doktor sa iste poteší!“ Vojaci ťa zodvihnú a vedú von z veliteľského centra.

Pokračuj na 34.

10

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

„Ideme! Nezabudnite, že mutantov láka hluk. Preto postupujte potichu, ale rýchlo! Máme už len pár granátov a nerád by som nimi plytval.“ Kapitán vydal posledné príkazy pred tým, ako sa dvere otvorili.

V ťažkých vojenských topánkach je problém pohybovať sa potichu po kovových podlahách. Robíte, čo môžete. Netrvá dlho a začujete streľbu. Zrejme plukovník, ktorý si razí cestu k hangáru.

Prechádzate okolo jadra, a ty zaváhaš. Chceš pokračovať s vojakmi do laboratória alebo to skúsiš skrz jadro?

Pokiaľ chceš vstúpiť do jadra, pokračuj na 49. Ak chceš pokračovať s vojakmi, čítaj ďalej.

„Nie,“ pokýveš hlavou. Väčšiu šancu máš s vojakmi, a tak pokračuješ potichu, ale rýchlo k laboratóriám.

„No konečne!“ Zašepká jeden z dvojice vojakov, ktorí strážia laboratórium. „Už som si myslel, že ste na nás zabudli.“

„Otvor dvere.“ Odpovie mu kapitán.

„Teraz!“ Prebehne ti mysľou. Všetci sú otočení chrbtom. Stačí stlačiť spúšť a dostala by si ich.

Pokiaľ chceš zaútočiť, pokračuj na 57. V opačnom prípade, pokračuj na 43.

11

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

Zastavíte pred dverami, keď začujete podivné výkriky zmiešané s revom divého zvieraťa. Mladík stuhne a chopí sa svojej zbrane. Chvíľu blúdi pohľadom po prázdnej chodbe. V jeho tvári vidíš zrejmý strach. „Čo sa to tu deje?“ Odvážiš sa opýtať.

„Mlč krava! Chceš, aby nás zabili?!“ Vyštekne, no zároveň šepká. Po chvíli nahmatá ovládací panel hangáru a priloží k nemu kartu. Neprestáva pozorovať chodbu. Dvere sa pootvoria tak na pol, a až keď sa za vami znovu zavrú, mladík si vydýchne. V momente si ale nasadí helmu, na pobyt vo vesmíre. Začneš sa teda rozhliadať.

V hangári sú vojenské lode Pegasu. Vidíš tam aj loď, ktorou ťa mali transportovať do nového sveta. Je pripojená k trupu lode a s hangárom ju spojuje prechodová trubica. Ak by neboli dvere hangáru otvorené, tak by si ju vôbec nevidela. Kráčaš ďalej do hangáru. Je tu asi tucet povstalcov. Strážia vchody, pričom z debien s nákladom si vytvorili obranné posty. Na malý moment sa zadívaš na tieto posty a na mihotanie modrého ochranného poľa, ktoré oddeľuje hangár od vesmíru. „Tak preto.“ Povieš si sama pre seba. Ak by ktokoľvek vypol pole, povstalci by umreli behom chvíle. Ty žiadnu prilbu nemáš. Pri tejto myšlienke sa ti urobí zle od žalúdka. Pred sebou vidíš loď povstalcov. Zrýchliš teda. Čím skôr budeš dnu, tým skôr budeš mimo ohrozenia. Smrť v kozme nie je predsa nič príjemné.

„Zajali ste ďalšieho?“ Mladík vošiel ako prvý. Vidíš malú kajutu s mnohými obrázkami odboja.

„Ďalšiu. Mladé dievča.“ Mladík sa na teba zadíval. „Musia ich verbovať už na strednej.“ Premeral si ťa. Trochu ti zalichotilo, že ti ubral z veku, no vzhľadom na situáciu, to nebolo vôbec dôležité.

„Tak ju ukáž.“ Mladík ťa vpustí dnu a odíde, pričom za tebou zavrie dvere. Zostávaš sama. Veliteľovi povstalcov tiahne tak na päťdesiat a jeho strnisko je už dosť prešedivené. „Tak dievča, čo si zač?!“ Prísne sa na teba zahľadí.

Pokúsiš sa ho presvedčiť o tom, že si v tom nevinne, pokračuj na 24.

Neveríš jeho nepríjemnému pohľadu a zaryto mlčíš, pokračuj na 47.

12

            Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 2. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

„Tak pohyb!“ Zamieriš na vedca, a ten sa neochotne vyberie k vám. Hans a Gregor idú prví. Vedec za nimi, a ty so sestrou posledné. Amélia si vypýtala od Hansa zbraň. Zdalo sa, že je úplne v poriadku. No vedec by mohol vedieť viac.

Prechádzate okolo mutanta, ktorý sa zdá byť omráčený. Opatrne a potichu obchádzate jeho dlhé končatiny, ktoré zrohovateli do ostrých hrotov. Len sťažka spoznávaš ľudské črty.

Prešli ste chodbou, v ktorej sa bojovalo a okolo kuchyne. Zahli ste za roh, kde došlo k veľkému poškodeniu. Únikové moduly v tomto sektore sú zavalené troskami, no možno byste  sa medzi nich vedeli dostať.

„Bude to bezpečnejšie.“ Zastavili ste pri moduloch a Gregor ukázal na medzeru medzi troskami. „Ak chcete, môžete ísť a stretneme sa vo vesmíre.“ Zašepkal. „Je to na vás! No on sa tam určite nevojde a my ho strážiť nebudeme.“ Ukáže zbraňou na vedca. „Pôjdeme napred. Tu sa nemôžme zdržiavať.“ Vidíš ako Gregor a Hans pokračujú vpred. Sú od vás už dobrých päť metrov, a ty sa musíš rýchlo rozhodnúť.

Ak chceš uniknúť modulom, pokračuj na 52.

Ak chceš pokračovať ďalej, pokračuj na 64.

13

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

„Čo už!“ Povieš si sama pre seba. Laboratórium je prvé miesto, kde by si mohla nájsť svoju sestru. Zároveň je to ale aj miesto, kde budú tí, ktorí vás sem vzali. Bol to veľký risk, ktorý sa nemusel vyplatiť.

Prikrčená prebehneš na druhú stranu chodby, v ktorej sa strieľa. Len tak-tak ťa minuli zblúdilé guľky. Opatrne a potichu kráčaš k laboratóriu. Loďou sa ozývajú výbuchy a streľba. V tej zmesi zvukov počuješ aj čosi podivné. Akési kvílivé zvieracie zvuky. Zdá sa, akoby šli zo stien lode.

Blížiš sa k laboratóriu. Zostáva už len zahnúť za roh. Pritisneš sa k stene a vykloníš hlavu za roh. Vidíš dvoch vojakov, ktorí ťa ihneď zbadajú a namieria svoje pušky na teba.

„Stáť!“ Zahromží jeden z nich.

Počúvneš, pokračuj na 38.

Pokúsiš sa utiecť, pokračuj na 41.

14

Loď je vo vesmíre. Ponáhľaš sa od vchodových dverí do kokpitu. „Ako sa máš?“ Pozrieš sa na Améliu. Modro žiariace tepny stále jasne žiaria.

            „Neviem,“ usmeje sa Amélia. „Ty si tu doktorka, teda skoro.“ Znovu si ju prezrieš. Nepáči sa ti, čo vidíš. V mieste vpichu je koža stvrdnutá a vyzerá to ako začiatok akejsi mutácie.

            Mutácia sa každou minútou prejavovala viac a viac. S tým, čo si našla na palube lode, si svojej sestre nevedela pomôcť. Tesne pred tým, ako omdlela, ťa požiadala, aby si ju uložila do záchranného modulu. Ak by to bolo nutné. Mala si ju vystreliť preč z lode. Ty si to ale nechcela vzdať. Po pár hodinách sa mutácia prejavila naplno. Amélia začala šalieť a jej zmenené končatiny sekali všetko naokolo. Nemala si na výber. Amélia sa začala prebíjať do lode, a ak by sa jej to podarilo, zabila by ťa. So slzami v očiach si vystrelila modul do vesmíru. „Kiež by som to urobila skôr!“ Skrz vlhké oči vidíš, ako sa modul zmieta sem a tam až nakoniec exploduje. „Prečo? Prečo?“ Nemohla si jej pomôcť. Nedostala si ani šancu, nájsť liek na jej mutáciu. Zostáva ti len nájsť novú cestu, na ktorej budeš kráčať bez svojej sestry. Pokračuj na 84.

15

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

„Tak, ako to urobíme?“ Pozrieš sa na Améliu. S takým niečím má viac skúsenosti ako ty.

„Premýšľam.“ Zamyslí sa.

Ak si si poznamenala udalosť „Prešlo ti to“, pokračuj na 62.

Ak si si poznamenala udalosť „Milá tvár“, pokračuj na 48.

Ak nemáš ani jednu z udalostí, pokračuj na 74.

16

Od odpočtu auto deštrukcie odrátaj 0. Nastav si hodnotu náskoku na 3.

„Dúfam, že to nebudeme ľutovať!“ Zadívaš sa na Améliu, ktorá chladnokrvne popravila vedca. Jeho biely odev pokryla krv.

„Tak, aký máš plán?“ Amélia vykukla ponad barikádu. „Je tam niekoľko lodí. Musíme sa rozhodnúť, ktorú z nich ukradneme.“

„Dokážeš s nimi lietať?“ Opýtaš sa s malou nádejou v duši. Ty samotná nemáš ani poňatie ako pilotovať vesmírnu loď.

„Vojenské plavidlá bez problémov. Civilné, možno, ale tie povstalecké šroty, neviem... Pravdepodobne bude ich ovládanie rovnaké ako pri ostatných, ale ktovie.“

Ak si si poznačila udalosť „Milá tvár“, pokračuj na 45.

Ak si si poznačila udalosť „Prešlo ti to“, pokračuj na 66.

Ak nemáš ani jednu z týchto udalostí, pokračuj na 2.

17

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

„Ty tam!“ Generál na teba ukáže prstom. „Z ktorej si jednotky?“

„Som z dolných palúb. Velil mi Smith.“ Smith bolo bežné priezvisko, a tak dúfaš, že aj tu bol nejaký Smith.

„Smith? Myslíš majora Smitha?“ General k tebe pristúpil. Premeriava si ťa pohľadom. Postavíš sa do pozoru tak, ako kedysi, keď si si robila srandu zo sestry a jej vojenskej kariéry.

„Áno, pane.“ Prikývneš a kútikom oka si všimneš práve otvárajúce sa dvere z veliteľského centra.

Ak chceš počkať, čo sa stane, pokračuj na 46. Pokiaľ chceš ujsť, pokračuj na 9.

18

Nastav si náskok na hodnotu 4.

Ani stuhnutý oblek nemôže čeliť adrenalínu. Pribehneš k šachte a vlezieš dnu. Šachta je dosť malá a úzka, no podarí sa ti zavrieť za sebou poklop. Potichu a pomaly sa hýbeš vpred, keď začuješ zvuky z kryomiestnosti. Počuješ minimálne tri hlasy. Spočiatku nerozumieš, čo hovoria. Potom sa ale zvuk zmení. „Stopy vedú sem!“ Zvuky sú hlasnejšie. Obzrieš sa a uvidíš, že sa sebou ťaháš mokrý pás, ktorý zostáva po rozmrazujúcom sa kryoobleku. „Je v šachte!“ Začuješ zreteľne. „Tam sa nevojdem!“ Zavrčí mužský hlas, a ty zrýchliš. Prichádzaš na križovatku.

Ak si vyberieš cestu vpravo, choď na 68.

Ak si vyberieš cestu vľavo, choď na 42.

19

            Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Vojdeš do laboratória. Všade sú rôzne prístroje a skúmavky. Je tu aj niekoľko menších izieb s posteľami, a tak je ti jasné, že je to aj ošetrovňa. Všimneš si, že niekoľko izieb chráni silné sklo. „Asi kvôli infekciám.“ Povieš si sama pre seba. Posadíš sa na voľnú stoličku. V laboratóriu je šesť ďalších ľudí. Vidíš tu kuchára, dvoch vedcov, dvoch technikov a ženu na posteli v jednej z izolovaných komôr. Jeden z vedcov sa nad ňou skláňa. Vidíš, že jej steká do žily akási modrá tekutina. Si zvedavá, a tak sa postavíš. S hrôzou zistíš, že je to tvoja sestra. Je v bezvedomí. Chceš hneď utekať za ňou, ale po tom, čo si videla na lodi, už si nie si vôbec istá. Zhlboka sa teda nadýchneš a pokojne vstúpiš do izby za svojou sestrou.

            „Čo sa jej stalo? Postrelili ju?“ Snažíš sa tváriť nenápadne. Vedec sa na teba zadíva.

            „Ale nie!“ Pokrúti hlavou. „Ty tu budeš asi nová čo?“ Odpovie ti otázkou.

            „To áno, no nečakala som, že to tu bude až také rušné.“ Snažíš sa usmiať.

            „Bol tu celkom pokoj, kým neprišli tí blbí povstalci a nevypustili ich.“ Zvedavosť v tebe vrie, no niečo ti hovorí, že by to nedopadlo dobre.

            „Čo bude teraz?“ Opýtaš sa.

            „Musíme počkať, kým získame hangár. Potom sa evakuujeme. Posledná stabilná vzorka musí odletieť loďou. Únikovými modulmi by to bolo nebezpečné.“ Cestou si videla pár únikových modulov, no viac ťa zaujali iné slová.

            „Stabilná vzorka?“

            „Presne tak,“ povzdychol si vedec. „Ak by ich povstalci nevypustili, mali by sme čo študovať a učiť sa. Takto ale budeme musieť začať takmer od znova. Navyše jeden z mutantov sa dostal k jadru. Lodný počítač teda zahájil auto-deštrukciu, ktorá sa nedá zrušiť, kým tu je čo i len jediný mutant. Bezpečnostné opatrenie.“ Odfrkol naštvane. „Škoda vzoriek.“ Skonštatoval.

            Mutant? Z mojej sestry bude mutant? Prebehne ti mysľou a hnev v tebe pulzuje. Na stolíku vedľa teba vidíš mnoho nástrojov. Možno by sa ti podarilo zabiť ho, ale čo potom?

            Pokiaľ sa chceš pokúsiť o útok, pokračuj na 82.

            Pokiaľ chceš počkať na príchod vojakov a evakuáciu, pokračuj na 77.

20

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 2. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní. Nastav si náskok na úroveň 4. Poznač si udalosť „Hlava navyše“.

„Dúfam, že to nebudeme ľutovať!“ Amélia sa na teba prísne zadíva. „Tak, aký máš plán?“ Vykukla ponad barikádu. „Je tam niekoľko lodí. Musíme sa rozhodnúť, ktorú z nich ukradneme.“

„Dokážeš s nimi lietať?“ Opýtaš sa s malou nádejou v duši. Ty samotná nemáš ani poňatia ako pilotovať vesmírnu loď.

„Vojenské plavidla bez problémov. Civilné, možno, ale tie povstalecké šroty, neviem... Pravdepodobne bude ich ovládanie rovnaké ako pri ostatných, ale ktovie.“ Zvraští čelo. „On nás ale bude zdržovať.“ Amélia na chvíľu zaváhala. Radšej si ruku so zbraňou posunula mimo jej dosah.

Ak si si poznačila udalosť „Milá tvár“, pokračuj na 45.

Ak si si poznačila udalosť „Prešlo ti to“, pokračuj na 66.

Ak nemáš ani jednu z týchto udalosti, pokračuj na 2.

21

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Sebaisto vykročíš priamo k veliteľskému centru. Si si istá, že tvoja uniforma vojaka ti poskytne dostatočné krytie. Počuješ ale zvuky streľby a výbuchy v spodných podlažiach lode. Zdá sa, že na lodi sa bojuje.

            Pokračuješ ďalej a vidíš poškodené steny a miestnosti, ktoré boli núdzovo uzavreté. Okrem toho, každé schodisko či výťah, ktoré míňaš, je zničené alebo zapečatené. „Čo sa to tu deje?“ Istota v tebe opadá.

            Blížiš sa k mostíku. Vidíš dvoch vojakov, ktorí strážia dvere. Tvoja istota je značne naštrbená. Naľavo od seba ale vidíš dvere. Na malý moment zahneš k dverám. Svieti na nich nápis jadro. Musíš sa ale rozhodnúť ihneď.

            Vojdeš do dverí, pokračuj na 37. Pokiaľ chceš pokračovať, prejdi na 6.

22

            Vzala si nohy na plecia. Chodba, ktorá ťa čaká, je dlhá. Obzrieš sa a vidíš, ako ťa prenasledujú: „Stoj!“ Počuješ ich krik, no ty utekáš ďalej. Utekáš popri dverách, ktoré sú zavreté alebo dokonca zavarené. Povstalci ťa už dobiehajú. Zahneš do chodby, a potom smeruješ do ďalšej. Pri ďalšej odbočke ich už nevidíš. Dúfaš, že si unikla. Obzrieš sa a pátraš pohľadom po svojich prenasledovateľoch. Neprestávaš utekať, až kým nepocítiš prudkú bolesť v bruchu, ktorá je taká silná, až ťa zastaví na mieste. V ústach pocítiš nepríjemnú kovovú chuť a telo ti meravie. Otočíš sa a pred tebou sa mihá silueta postavy. Skloníš zrak a letmo zbadáš akýsi osteň zabudnutý v brušnej dutine. Znovu zodvihneš zrak. Pomaly strácaš vedomie. Silueta ti nepripomína nič, čo poznáš. V tom začuješ hrozivý rev siluety a následne vidíš, ako padáš vedľa svojho tela. Tvoja hlava dopadne na kovovú podlahu s otvorenými očami a vydeseným pohľadom. Pokračuj na 84.

23

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Vojdeš do laboratória. Všade sú rôzne prístroje a skúmavky. Je tu aj niekoľko menších izieb s posteľami, a tak máš dojem, že je to aj ošetrovňa. Všimneš si aj to, že niektoré izby chráni silné sklo. „Asi kvôli infekciám.“ Povieš si sama pre seba. Posadíš sa na voľnú stoličku. V laboratóriu je šesť ďalších ľudí. Vidíš tu kuchára, dvoch vedcov, dvoch technikov a ženu na posteli v jednej z izolovaných komôr. Jeden z vedcov sa nad ňou skláňa, a tak inak matné sklo je preč. Vidíš, že jej steká do žily akási modrá tekutina. Si zvedavá, a tak sa postavíš. S hrôzou zistíš, že je to tvoja sestra. Je v bezvedomí. Chceš hneď utekať za ňou, ale po tom, čo si videla na lodi, už si nie si ničím istá. Zhlboka sa teda nadýchneš a pokojne vstúpiš do izby za svojou sestrou.

            „Čo sa jej stalo? Postrelili ju?“ Snažíš sa tváriť nenápadne. Vedec sa na teba zadíva. V tom sa jeho oči otvoria doširoka.

            „Stráž! Stráž! To je ona!“ Vykríkne a tebe dôjde, že ťa spoznal. Ušla si z kryokomory a pátrali po tebe. Vedec ťa spoznal aj keď si bola v prestrojení. Neváhaš ani sekundu! Schmatneš skalpel a priložíš ho vedcovi na krk. Do laboratória vbehne jeden vojak a druhý zatiaľ stráži vchod.

            „Pusť ho!“ Vykríkne. Ty ale nespanikáriš. Posunieš sa za vedca, a tak si z neho urobíš živý štít. Všimneš si, že vo vnútri je panel pre bezpečnostnú kartu.

            „Pohyb! Zavri nás tu!“ Zavrčíš na vedca. Ten v strachu počúvne a sklo medzi tebou a vojakom sa zavrie. „Do rohu!“ Skríkneš a vedec sa postaví do rohu miestnosti, ďaleko od panelu, ktorý by otvoril dvere. Opatrne vytiahneš ihlu zo svojej sestry. Vidíš, že aj po vytiahnutí vychádza von modrá tekutina. Necháš ju teda odtekať, kým neuvidíš krv. Potom priložíš tampón a upevníš ho páskou.

„Poznamenaj si hodnotu odpočtu niekde na bok. Odpočet bude ďalej bežať, ale hodnota, ktorú si teraz zapíšeš, ti poslúži neskôr.“

Po chvíli Amélia otvorí oči. Vpichneš jej ešte adrenalín, aby ju to prebralo. Amélia sa posadí. „Čo sa to tu stalo?“ Opýta sa po chvíli.

„Je to zložité. Musíme odtiaľto vypadnúť!“ Rozhliadneš as po miestnosti. Sú tu len dve cesty. Jedna vedie skrz laboratórium. Tadiaľ ale neprejdeš, pokiaľ si nevezmeš vedca ako rukojemníka. Môžeš si vybrať aj vetraciu šachtu. Je síce uzamknutá, aby sa tadiaľ nešírila prípadná infekcia do celého komplexu, no s pomocou vedcovej karty ju vieš otvoriť. Tadiaľ sa ale vedec neprepchá. Môžete tak ísť len vy dve.

Pokiaľ chceš vziať vedca ako rukojemníka, pokračuj na 15.

Pokiaľ chceš ujsť šachtou, pokračuj na 33.

24

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            „Ja neviem, čo sa to tu stalo.“ Začneš roztraseným hlasom. Boli sme so sestrou na ceste do novej kolónie. Zmrazili nás a prebrala som sa až tu. Moja kryokomora mala poruchu a núdzovo ma prebrala. Neviem, čo sa tu deje ani kde to som.“ Pokračuješ a vodca povstalcov ťa pozorne počúva. To ti dodá odvahu a vyrozprávaš mu všetko ostatné aj to, prečo máš na sebe ich oblečenie.

            Po tom, ako dohovoríš, sa veliteľ na teba prísne zadíva. „Gregor, poď sem!“ Zavolá na vojaka. V momente sa otvoria dvere do kajuty. „Áno, pane?“ Mladík čaká na rozkazy jeho veliteľa.

            Pokiaľ si si poznačila udalosť „Na telo“ pokračuj na 50, v opačnom prípade pokračuj na 39.

25

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 2. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Zamieriš napravo. Prechádzaš okolo únikových modulov až k chodbe, v ktorej neustále prebiehajú boje. Tadiaľ to rozhodne nepôjde. Prikrčená prebehneš ďalej k laboratóriám. Podarí sa ti uniknúť zblúdeným guľkám.

            „Stáť!“ Začuješ spoza rohu. „Pomaly vyjdi.“ Opatrne vyjdeš za roh. Vidíš dvoch vojakov, ako na teba mieria. „Ale si nás vydesila!“ Odfrkne jeden z nich a obaja sklonia zbrane. „Prišla si nás vystriedať? Alebo si ich prišla previezť?“

            „Ani jedno, ani druhé!“ odvetíš sebaisto. „Otvor mi dvere.“ Vojak sa zazubí, ale počúvne.

            „Tak pohyb, nechceme sa tu zdržiavať.“ Vojak je nervózny a neustále takmer šeptá. No otvorí ti dvere do laboratória, a ty môžeš pokračovať.

Ak si si zaznamenal udalosť „Tvárou v tvár“ pokračuj na 19, inak pokračuj na 23. Zároveň si poznamenaj udalosť „Prešlo ti to.“

26

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            „Pôjdem sama!“ Rázne, no s miernym znepokojením, sa vyberieš preč.

            „Si si istá?“ Gregor ťa zastaví.

            „Gregor má pravdu. Toto nie je prechádzka po pláži.“ Pridá sa Dárius

            „Sama budem nenápadnejšia. Okrem toho, dostala som sa až sem.“ Prísne sa pozrieš na Gregora, a ten odsunie ruku preč z dverí.

            „Tak veľa šťastia.“ Dárius za tebou zakričí a Gregor ti ide v pätách. Spolu dôjdete až k dverám z hangáru.

            „Nechceš aspoň zbraň?“ Podáva ti pištoľ.

            „A načo? Strieľať neviem a aj keby som vedela, mutantovi to neublíži a vojaci sú v presile.“ Skonštatuješ.

            „Tak si aspoň vezmi toto.“ Podá ti kovovú loptičku s niekoľkými sklenenými úsekmi a spínačom. „Ak pôjde do tuhého, stlač spínač, hoď to k cieľu a ukry sa. Malo by to zastaviť aj mutanta. Teda možno.“ Neurčito pokýve rukou.

            „Ďakujem.“ Vložíš si loptičku do vrecka a vyberieš sa späť do lode.

            Kráčaš opatrne a pomaly. Počúvaš zvuky z okolia a dávaš pozor hlavne na mutantov. Prechádzaš okolo zavarených dverí do jadra až ku kuchyni a chodbe, kde sa nedávno bojovalo. Teraz je ale všade podozrivé ticho. Hneď, ako na to pomyslíš, začuješ rev mutanta. Vidíš, ako sa mutant objavil priamo za tebou. Neváhaš ani sekundu a rozbehneš sa smerom k laboratóriu. Je to už len kúsok. „Pomóc!“ Kričíš a počuješ rev mutanta. ktorý sa neustále blíži. Odrazu sa spoza rohu vykloní vojak Pegasu. „Pomoc!“ Kričíš naňho. Vidíš, ako vyjde celý a zamieri na teba zbraň. „K zemi!“ Vykríkne, a ty sa hodíš na zem. Ponad tebou presviští granát a odpáli mutanta, ktorý už bol len pár metrov za tebou. Počuješ výbuch a jeho rev. Taktiež cítiš teplo z výbuchu a dopadne na teba aj niekoľko menších kusov. Nie si si istá, či sú to kusy mutanta, no nehodláš to zisťovať. Vyskočíš na nohy a bežíš k vojakovi.

            „Si v poriadku?“ Vojak si ťa prezrie a nepatrne sa usmeje.

            „To bolo tesné.“ Udychčaná sa snažíš nabrať dych.

            „To teda áno.“ Objaví sa druhý vojak. Dvaja strážia vchod do laboratória. „Bež dnu.“ Pokývne hlavou k dverám. „Tam budeš zatiaľ v bezpečí.“

Ak si si zaznamenal udalosť „Tvárou v tvár“ pokračuj na 19, inak pokračuj na 23.

27

            Nie je čas navyše. Adrenalín sa ti napumpoval do tela. Pribehneš k svojej kryokomore a nastavíš na nej režim prípravy. Je veľmi podobný režimu spánku. Dúfaš teda, že si nik nevšimne malé rozdiely. Vlezieš dnu a zavrieš za sebou dvere. Do miestnosti vstúpia traja ľudia. Zahliadneš ich len kútikom oka a skrz námrazu na skle nevieš rozlíšiť detaily. Hneď na to oči zavrieš a počúvaš. Prichádzajú zvuky, ktoré sú v kryokomore počuť len sťažka. Rozpoznáš ale syčanie otvárajúcej sa kryokomory a náhle zaškrípanie vozíka, ktorý sa prehol pod váhou tela. Jediný, kto v komore bol, bola tvoja sestra. Snažíš sa počúvať, ako to len ide, no nerozumieš tomu, čo hovoria. Zvuk sa náhle zostrí. „Neboj aj ty prídeš na rad!“ Začuješ mužský hlas pred sklom tvojej kryokomory. Modlíš sa a dúfaš, že si nevšimne pomaly sa topiacu námrazu na okne a displej, ktorý ukazuje prípravný režim. Po chvíli počuješ kroky a dunivý zvuk zatvárajúcich sa dverí. Opatrne otvoríš oči. Miestnosť je prázdna. Odvážiš sa vyjsť von a uvidíš, že si zostala sama. Zvuky streľby sú hlučnejšie, no miesia sa s podivnými zvukmi, ktoré pripomínajú rev zvieraťa. Hlavným vchodom sa neodvážiš ísť. Zvolíš si teda vetraciu šachtu. Poznač si do Udalosť „Tvárou v tvár“ a pokračuj na 55.

28

„Nevyzerá veľmi dobre!“ Utrúsi veliteľ povstalcov Dárius. „Infekcia sa rozšírila do všetkých častí tela.“ Prezerá si Améliu.

            „Viete jej pomôcť?“ Zadívaš sa na svoju sestru. Vyzerá veľmi zle. Celá modrastá, a k tomu sa pridala horúčka.

            „To si nie som istý.“ Zamyslí sa. „Máme tu látku, ktorá dokáže mutáciu potlačiť, ale možno už je neskoro.“ Otvorí šuplík a vytiahne z neho chladiaci box s niekoľkými injekciami. Chvíľku váhaš, no potom natiahneš ruku. Dárius ti vloží jednu z injekcií do dlane. „Musíš to vpichnúť do žily. Zvládneš to?“

            „Samozrejme,“ prikývneš a dáš sa do práce. Nahmatáš žilu na jej ľavej ruky a vpichneš jej látku. „Čo teraz?“

            „Nerád by som bol, aby sa nám zbláznila priamo tu a všetkých pozabíjala. Dáme ju do únikového modulu. Bude tam mať jedlo a vodu a my budeme v bezpečí.“ Neochotne súhlasíš.

            Celý čas sa ani nehneš spred uzavretého únikového modulu. Sleduješ ju a dúfaš. Po pár hodinách sa začne modrastý nádych v žilách strácať. Netrvá to ani deň a Amélia je zdravá a pri vedomí. Nenarástol jej ani jeden podivný pazúr, a tak ju povstalci pustili von. Teraz, keď ste obe zdravé a v bezpečí, je len na vás, ako sa rozhodnete. Povstalcom by sa ale hodili vojaci ako Amélia a géniovia ako ty. Pokračuj na 84.

29

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 10. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Preberáš sa. Nevieš, čo sa stalo, no svetlá nad tebou ti hovoria, že si v nemocnici. Obzrieš sa okolo seba. Infúzia ti už dotiekla a noha je už skoro v poriadku vďaka rýchlo hojivému gélu a podporným látkam. Pokúsiš sa vstať. Ucítiš, ako ti ktosi pomáha. Obzrieš sa a vidíš technika. Jeho uniforma je špinavá od akejsi čiernej látky. „Vy ste lekár?“ Začuduješ sa.

            „Jasné, že nie.“ Usmeje sa chlap. „Len tu čakáme, kým bude cesta voľná.“ Začuješ známe tóny auto-deštrukcie.

            „Čo sa to tu deje?“ Vieš, že si ešte stále na lodi. Chlap len mykne plecami. Odpojíš si infúzie a postavíš sa. Noha ťa ešte pobolieva, ale nie je to zlé.

            „Poď k nám. Z týchto kójí mi behá mráz po chrbte.“ Technik sa poobzerá po malej miestnosti, ktorú od zvyšku oddeľuje mliečne sklo. Stlačí gombík na stene a sklo sa zodvihne.

Ak si si zaznamenala udalosť „Tvárou v tvár“ pokračuj na 19, inak pokračuj na 23.

30

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

„Takže!“ Generál ukáže na jedného z vojakov. „Plukovník Urg si vezme jednotku a vyčistí hangár od tých prašivých povstalcov. Zvyšok pôjde s kapitánom Lessiem do laboratória a postarajú sa o presun materiálov.“ Generál sa zvrtne na päte a presunie sa k hlavným konzolám uprostred miestnosti.

„Počuli ste generála!“ Plukovník si vezme slovo. „Hans, Roger a zvyšok čierneho pluku pôjde so mnou. Vy ostatní,“ ukáže na teba a dvoch ďalších. „Pôjdete s kapitánom. Vyzbrojte sa! Odchod o dve minúty!“ Zavelí a každý sa pustí do výzbroje, ktorá leží pred nimi.

V pultoch a na stole je munícia, ale aj zbrane a granáty. Aspoň si myslíš, že sú to granáty. Radšej si vezmeš len pušku a muníciu do nej. Granáty si nikdy nepoužívala, a tak nevieš, ako s nimi zaobchádzať. Hoci ani pušku si pred tým v rukách nedržala. Vieš, kde je spúšť, a tak si celkom veríš.

„Ide sa!“ Zavelí plukovník. „Vyčistíme cestu. Počkajte minútu a choďte.“ Rozpráva kapitánovi. Ten prikývne a plukovník odchádza do chodby a onedlho sa stratí z dohľadu.

Pokračuj na 10.

31

Opatrne otváraš poklop a zliezaš do miestnosti. Nik v nej nie je. Podľa hrncov, tanierov a stolov zistíš, že si v kuchyni. Nenápadne privrieš dvere a začneš sa rozhliadať po miestnosti. Podarí sa ti nájsť kuchársky odev, ktorý by ti perfektne sadol. Rozhodneš sa obliecť si ho, no na sebe máš kryooblek. Nevieš sa teda rozhodnúť. Ak si kryooblek necháš, mohol by ťa ochrániť. Je dosť odolný. No zároveň by kuchársky odev na kryoobleku mohol vyzerať neprirodzene. Máš ale aj možnosť zobliecť si ho. Síce to dá dosť práce, no veríš si, že by sa ti to podarilo. Kuchárska rovnošata by tak na tebe sedela ako uliata. Výber je na tebe.

            Ak si si vybrala, že si kryokombinézu dáš dole, zapíš si do udalosti „Na telo“.

Sotva si sa dokázala obliecť, keď sa všetko rozsvietilo na červeno. „Pozor, je zahájená auto-deštrukcia lode!“ Vymaž si hodnotu náskoku, ak si nejakú mala. Zapíš si k odpočtu hodnotu 25. To je čas, za ktorý loď vybuchne. Nemôžeš si teda dovoliť plytvať ním a musíš sa rozhodnúť. Opatrne otvoríš dvere. Vo vzduchu je cítiť dym. Vykukneš von. Chodba je čistá, no všimneš si plán lode na opačnej strane. Prižmúriš oči, aby si lepšie videla. „Pegasus?“ Prečítaš názov lode. „Čo to má znamenať? Prečo som na vlajkovej lodi Pegasa?“ Začuduješ sa, no na to nie je čas. Čosi narazí do trupu a do jednej z chodieb sa vyvalí hromada trosiek.

Prebehneš na druhú stranu k plániku. Vidíš, že si v kuchyni. Napravo od teba je chodba, ktorá vedie na mostík. Počuješ v nej streľbu. Vykloníš sa za roh, a takmer ťa zasiahnu. Skloníš sa k zemi a znovu to zopakuješ. Vidíš, ako proti sebe niekto bojuje. Zdá sa ti, že to sú banditi. „Odkiaľ sa tu vzali?“ Začuduješ sa. „Ježiši!“ Zatajíš dych, keď zbadáš na uniforme jedného z nich znak jaguára. „To sú povstalci!“ Ukryješ sa do uličky. Povstalci, tak, ako ich opisuje vláda, sú skupina fanatikov, ktorí bojujú za mierové riešenia konfliktov. „Toto nevyzerá veľmi ako mierové riešenie.“ Znova si sa zadívala cez roh. „Možno sem prišli po nás. Možno vedia o Pegase niečo, čo my nie. Prečo nás sem vôbec vzali? Čo s nami chcú urobiť?“ Pýtaš sa sama seba.

Otočíš zrak na opačnú stranu. Vidíš výťah, ktorý je v plameňoch. „Tadiaľ cesta nevedie,“ povzdychneš si. Vrátiš sa k plániku. Naľavo od teba je hangár. „Možno by tam mohla byť loď.“ Pomyslíš si. Všimneš si aj to, že na rovnakej chodbe je vstup do jadra lode. Tadiaľ sa dá dostať k mostíku.

Na opačnej strane je laboratórium. „Tam možno odvliekli Améliu.“ Prehovoríš nahlas. V momente ťažko prehltneš. Musela by si prebehnúť asi trojmetrový úsek, ktorým lietajú strely z prestrelky.

Vyberieš sa k hangáru, pokračuj na 44.

Zariskuješ to a vyberieš sa k laboratóriu, pokračuj na 13.

Počkáš, kým streľba ustane, pokračuj na 4.

32

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 10. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

Vbehneš do miestnosti a opatrne za sebou privrieš dvere. Skrz škáru sleduješ, ako sa niekoľko mužov presúva tvojím smerom. Našťastie si ťa nevšimli.

„Kam teraz?“ Povieš si sama pre seba. Pri tom behu si zrejme zle zahla, no nie si si istá, ale máš pocit, že si v chodbe, ktorá smeruje k veliteľstvu. Tam sa neodvážiš ísť. Nie potom, čo sa stalo pri laboratóriách. Naspäť to taktiež nejde.

Rozhodneš sa teda pre hangáre. Tam by mohla byť loď s vysielačkou, ktorou by si privolala pomoc. Kráčaš tak potichu, ako sa len dá. Dostávaš sa k spojovacej chodbe, ktorá si prešla ťažkým bojom. Teraz je tu ticho. Prekračuješ mŕtvoly a trosky, aby si sa dostala skrz.

Keď si už skoro na druhej strane, zakopneš a s rachotom sa zvalíš na zem. „Dočerta!“ Zanadávaš si a snažíš sa postaviť na nohy. V tom sa tvoja tvár ocitne zoči-voči hlavne pušky. „Ďalšia sviňa z Pegasu!“ Nestihneš zareagovať, keď ťa čosi udrie plnou silou do zátylku, a ty stratíš vedomie.

„Vstávaj!“ Začuješ mohutný hlas. Otvoríš oči a vidíš, že si v akejsi kajute. Zrejme na menšej lodi. V kajute je niekoľko obrazov a pred tebou sedí postarší muž. „Takže, kto si?“ Prísne sa na teba zadíva. Nemáš ani poňatie, čo sa stalo, no zrejme si upadla do bezvedomia. Tento chlap nevyzeral ako vojak. Skôr sa podobal na povstalcov. Povstalcov, ktorých poznáš len z počutia. No tento bol ozbrojený a za sebou si cítila dych ďalšieho z nich.

Pokúsiš sa ho presvedčiť o tom, že si v tom nevinne, pokračuj na 24.

Neveríš jeho nepríjemnému pohľadu a zaryto mlčíš, pokračuj na 47.

33

            Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 2. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní. Nastav si hodnotu náskoku na 3.

            „Tak šachta!“ Rozhodneš sa rázne.

            „A čo s ním?“ Amélia ukáže na vedca. „Nemôžme ho len tak pustiť. Povie im, kde sme.“ Skrz mliečne sklo, ktoré oddeľovalo ich miestnosť, nebolo takmer vidieť. No vedec musel byť dosť chytrý, aby prišiel na spôsob, ako spustiť poplach.

            „Čo navrhuješ?“ Zarazila si sa.

            „Zabiť?“ Zbadá tvoj znechutený výraz. „Tak zviazať.“ Rezignuje Amélia a z prestieradla na posteli vytvorí provizórne lano. Zviažete vedca a vydáte sa do útrob lode.

            Pomaly ale isto sa blížite k hangáru. Musíte postupovať opatrne. Odvšadiaľ je počuť krik a podivné kvílenie. Keď sa priblížiš k hangáru, počuješ streľbu. Očividne sa tu bojuje. Podarí sa vám dostať až do hangáru. Hneď pri východe zo šachty je malá barikáda, za ktorou sa ukryjete.

            Ak máš zaznamenanú udalosť „Milá tvár“, pokračuj na 45.

            Ak máš zaznamenanú udalosť „Prešlo ti to“, pokračuj na 66.

            Ak nemáš ani jednu z udalostí, pokračuj na 2.

34

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 7. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

„Tak pohyb.“ Vyšli ste von a vojak do teba štuchne zbraňou. Zároveň šepká. Zrejme, aby neprilákal nejakého z mutantov.

Kráčate dlhou chodbou, ktorá je na niekoľkých miestach čiastočne nepriechodná. Trosky kovových stien ležia všade naokolo, a kde tu sa ozvú ďalšie výbuchy. Prichádzate k chodbe, kde sa donedávna bojovalo. Teraz je tu ticho. Steny sú obhorené a poškodené. Jeden z vojakov sa vykloní za roh, keď v tom do chodby vletí akási loptička. Nasleduje silný rachot a oslepujúce svetlo.

„Vstávaj!“ Začuješ mohutný hlas. Otvoríš oči a vidíš, že si v akejsi kajute. Zrejme na menšej lodi. V kajute je niekoľko obrazov a pred tebou sedí postarší muž. „Takže, kto si?“ Prísne sa na teba zadíva. Nemáš ani poňatie, čo sa stalo, no zrejme si upadla do bezvedomia. Tento chlap nevyzeral ako vojak. Skôr sa podobal na povstalcov. Povstalcov, ktorých poznáš len z počutia. No tento bol ozbrojený a za sebou si cítila dych ďalšieho z nich.

Pokúsiš sa ho presvedčiť o tom, že si v tom nevinne, pokračuj na 24.

Neveríš jeho nepríjemnému pohľadu a zaryto mlčíš, pokračuj na 47.

35

            Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

Obzrieš sa. Chodba za tebou je dlhá a vojaci sú už blízko. Zariskuješ teda. „Nestrieľajte, vzdávam sa!“ Zakričíš, ukrytá za rohom chodby. Počuješ, ako kroky ťažkých topánok zastali. „Vyjdi pomaly s rukami nad hlavou!“ Ozve sa mohutný mužský hlas. „Najskôr vystrč ruky!“ Ozve sa iný, tiež mužský hlas.

Počúvneš a vystrčíš obe ruky spoza rohu. „Dobre, teraz pomaly vylez, ale tak, aby som ti videl na ruky!“ Zaduní hlas chlapa. Opatrne vychádzaš s rukami nad hlavou a s roztraseným celým telom. „Poď sem!“ Vidíš, ako na teba mieria tri pušky a jedna z nich ti ukázala, aby si pristúpila bližšie. „Gregor, prehľadaj ju!“ Najmladší z povstalcov odloží pušku na chrbát a opatrne sa priblíži. Začne ťa ohmatkávať smerom od nôh, cez panvu a hruď. Je ti to nepríjemné, ale cítiš, že prudký pohyb by zapríčinil tvoju smrť. Zatneš zuby a pretrpíš to. „Je čistá!“ Odpovie mladík. „Vezmite ju k veliteľovi. Chce vypočuť každého zajatca!“ Zavelí prostredný vojak. Mladík sa ťa chopí a vedie ťa do hangáru.

Pokračuj na 11.

36

            Unikli ste z hangáru. Celá natešená utekáš do kokpitu, no cestou sa udieraš do stien. Tvoja sestra je asi ten najhorší pilot vo vesmíre. Nečakala si to, že bude až taká hrozná. Loď so sebou myká zo strany na stranu, a ty sa neudržíš na nohách. Spadneš a udrieš si hlavu. Chvíľku si bola v bezvedomí. Keď sa preberieš, loď už letí rovno. Vybehneš teda na mostík, pripravená vynadať sestre. V tom zbadáš niečo strašné. Sestra sa zmenila na jedného z mutantov. Teda aspoň odhaduješ, že to je ona. Jej tvár pokryli hnedé šupiny a namiesto nôh a rúk má len dlhý pazúr, ktorým sa na teba zahnala. V tom šoku si nestihla zareagovať. Padáš dolu schodiskom, a pritom cítiš, ako z teba niečo uniká. Dopadneš na tvrdú podlahu. Z posledných síl vidíš, ako sa tvoje vnútornosti váľajú na schodisku. Ešte stihneš zbadať siluetu tvojej zmenenej sestry pred tým, ako naposledy zavrieš oči. Pokračuj na 84.

37

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

Stlačíš panel a dvere sa otvoria. Vojdeš dnu a vydýchneš si. Aj keď tu je takmer tma a bliká len červené svetlo auto-deštrukcie, je to lepšie ako na chodbe.

„Čo to je?“ Zadívaš sa na zvláštnu miestnosť. Je takmer ponorená do tmy a len kde tu svieti výstražné červené svetlo. Veľká kovová trubica uprostred miestnosti sa trblieta v červenom svetle. Tadiaľ vedú rozvody energie od reaktoru v spodných poschodiach do celej lode.

            Začuješ zvláštne rinčanie kovu a čosi ako kvílivé zvieracie zvuky. Nakukneš ponad ovládacie konzoly. „Ježiši!“ Zastonáš. Len pár metrov od teba čosi zvláštne vylieza z ventilácie. Robustné telo s veľkými špicatými končatinami seká tenký kov ventilácie, aby sa vyslobodilo. Naľavo od teba sú dvere. Vidíš, že ich niekto zvaril zvnútra. Napravo sú ďalšie dvere. Tie vyzerajú funkčne.

            Pokiaľ sa chceš pokúsiť utiecť, pokračuj na 60.

            Pokiaľ sa chceš ukryť, pokračuj na 75.

38

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

„Stáť!“ Zopakuje vojak. „Identifikuj sa!“ Takmer šepká a mieri na teba. Celá sa trasieš a nedokážeš vysloviť ani slovo.

            „Neblázni.“ Pozrie naňho druhý vojak. „Nie je to mutant ani povstalec. Veď sa na ňu pozri.“ Pokýve hlavou.

            „Tak dobre.“ Vojak zaškrípe zubami. „Utekaj dnu. Tam budeš v bezpečí.“ Pokývne hlavou k dverám a otvorí laboratórium.

            Ak si si zaznamenal udalosť „Tvárou v tvár“ pokračuj na 19, inak pokračuj na 23.

39

            Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            „Gregor, toto nie je zajatec.“ Veliteľ povstalcov sa usmial. „Môžeš ma volať Dárius.“ Podal ti ruku, a pritom sa zodvihol zo stoličky, aby dotiahol skrz veľký stôl.

            „Ak to nie je zajatec, kto to potom je?“ Mladík sa začudoval.

            „Bude to jeden z takzvaných kolonistov, ktorých nalákali, a potom na nich robili pokusy.“ Dárius si znovu sadol.

            „To nie je možné. Transportná loď je prázdna a v kryokomorách v spojovacej chodbe nik nebol.“ Gregor sa poškrabal za hlavou.

            „Zrejme ste sa tam prebojovali neskoro.“ Dárius sa na teba usmial. „Takže stihla uniknúť sama, bez našej pomoci.“

            „Takže mi veríte?“ Začuduješ sa.

            „Tvoj príbeh bol málo pravdepodobný, no spod oblečenia sa ti črtá kryouniforma. Zrejem bol problém dať ju dole, nie?“ Prikývneš. „To poznám.“ Schuti sa zasmeje.

            „Poviete mi, čo sa tu deje?“ Naliehaš a prerušíš jeho smiech.

            „Pegasus,“ zvážnel. „Nalákal ľudí do novej kolónie a neskôr vyhlásil, že loď mala technickú poruchu. Zrútila sa na neobývanej planéte a nik neprežil. Oni vás odviezli sem. Ich vlajková loď je jedno obrovské laboratórium, kde vyvíjajú zbrane pre svoje vojny. Nevieme úplne presne, čo všetko tu robia. Zistili sme ale to, čo chceli spraviť s vami.“ Povzdychol si. „Z kusých informácii vieme, že sa im podarilo zajať Chariu.“

            „Chariu? Nie je to to zviera, ktoré našli na Emodii?“ Dárius prikývol. „To, čo zmasakrovalo všetkých kolonistov a následne bola planéta uzavretá do karantény?“

            „Presne tak. Nevieš ale to, že predtým tam pristála skupina vojakov.  To zviera ich napadlo a prežilo to len pár z nich. Tých pár, ktoré mali ťažké zbrane a dokázali preraziť tvrdý pancier Charii. Jej telo bolo rozmetané, a tak nebolo veľmi čo vziať na výskum. Preto tam poslali civilistov, aby ich nalákali. Pár z nich chytili do pascí, no zvyšok zmasakroval civilistov. To im však bolo jedno.“

            „Takže, čo s ňou chcú robiť?“ Pri pomyslení na tie tvory ti prebehol mráz po chrbte. Síce si ich videla len na obrázku, no boli dosť desivé. Mali štyri končatiny ako ľudia, no nemali ruky ani nohy. Všetky štyri boli iba dlhé, zrohovatené výhonky, ktoré boli také pevné a ostré, že dokázali preraziť aj kovové dvere. Ich telo pokrývali šupiny navrstvené v niekoľkých vrstvách a boli nepreraziteľné bežnými zbraňami. Ich hlava bola tiež takto obrnená a v tlape bolo niekoľko radov zubov ostrých ako britva. „To nás chcú použiť ako krmivo?“ Ťažko prehltneš.

            „To sme si tiež mysleli. No je to ešte horšie.“ Oblial ťa studený pot. Čo mohlo byť ešte horšie? „Moji muži zaútočili aj v spodných poschodiach. Krátko po tom som s nimi stratil spojenie. Našli tam ľudí, ktorých vypustili von, no až neskoro zistili, že už to nie sú ľudia.“

            „Ako to, že už neboli ľudia?“ Zarazíš sa.

            „Boli to mutanti.“ Vyriekol Gregor.

            „Pokúšajú sa tu zmiesiť ich DNA s našou.“ Doplnil Dárius. „Zdá sa, že nechytili len nejakú Chariu. Zrejme to bude samička.“ Vytiahol datapad, na ktorom si zobrazil všetky informácie. „Nabúrali sme sa do ich systému tesne pred tým, ako sme stratili kontakt s nižšími poschodiami. Zdá sa, že z jej embrií vytvorili látku, ktorú následne vpichnú do ľudí. Zdá sa, že na každého to má iný vplyv. Preto potrebovali toľko pokusných králikov. Pri niekom sa totižto príznaky mutácie prejavia až po čase a ich myseľ ostane ľudská. Pri inom to zase ide rýchlo a ich myseľ zošalie.“ Pokýva hlavou. „Hľadajú tú správnu dávku, aby vytvorili nových vojakov. Nerátali s tým, ako Charie komunikujú.“

            „Veď to nevie nik.“ Poznamenáš. Informácie, ktoré o nich máš, sú len veľmi chabé.

            „Zistili to až nedávno. Podľa dátumu, pred dvomi dňami.“ Posunie informácie v datapade. „Samička Charii komunikuje so svojimi deťmi do vzdialenosti takmer kilometra pomocou ultrazvuku. Tí, ktorí stratili svoju myseľ, počúvali samičku. Tí, ktorí si zachovali ľudskosť, boli tým zvukom zabití do niekoľkých hodín až dní.“

            „Moja sestra!“ Vykríkneš. „Oni to z nej chcú urobiť?“

            „Zrejme už je jednou z nich.“ Smutne poznamená Dárius.

            „To nie! Vzali ju tesne pred tým, ako som utiekla. Nie je to dávno.“

            „Ak žije, bude v laboratóriách, priamo tu na hornej palube.“ Pridá sa Gregor. „Možno ju ešte môžeme zachrániť.“

            „Tie sú na opačnom konci paluby a istotne budú strážené.“ Zamyslí sa Dárius.

            „Ja ju tu len tak nenechám!“ Odhodlane si stojíš za svojím.

            „Tak teda dobre.“ Prikývne Dárius. „Pomôžeme ti, ako budeme môcť.“

            Pokiaľ chceš, aby s tebou šli povstalci, pokračuj na 70.

            Pokiaľ chceš ísť sama a byť tak nenápadnejšia, pokračuj na 26.

40

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Obrátiš sa teda späť do chodby. Dvere nie sú ďaleko. Keď k ním dorazíš, vidíš veľký nápis „Jadro“. Stlačíš tlačidlo na paneli a počuješ zvuky otvárajúcich sa dverí. Nič sa nedeje. Po chvíli vybehne na paneli nápis: „Poškodené ovládanie“. Prebehneš pohľadom po dverách. Čosi nie je v poriadku. Dotkneš sa miesta, kde sa dvere spájajú v jedno a pocítiš teplo. „Akoby ich niekto zavaril.“ Prebehne ti mysľou. V zapätí na to sa ozve niekoľko výbuchov. Podlaha sa otrasie a miesto, kde boli únikové moduly, zavalia trosky. „Čo to, doriti, bolo!“ Zanadávaš aj keď to bežne nerobíš.

            Pozrieš sa na spúšť, ktorú napáchal výbuch. Nie je veľká, no v tom začuješ otváranie dverí. Pozrieš sa na jadro, nič sa nedeje. Obzrieš sa k hangáru. Dvere sa pomaly otvárajú, a ty vidíš siluety osôb, ktoré už zanedlho vojdú do chodby. Nie je čas utiecť. Rozhliadneš sa, kde by si mohla nájsť úkryt. Je tu len jedno miesto. Výbuch poškodil obloženie steny, a ty vidíš úzku šachtu. Doslova do nej skočíš a plazíš sa preč, zatiaľ čo počuješ kroky a tlmené hlasy z chodby.

            Pokračuj na 83.

41

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Rozbehneš sa chodbou preč. Utekáš, čo ti sily stačia, no netušíš, či ťa prenasledujú alebo nie. Nepočula si ani pokyn, aby si zastala, ani streľbu, ktorou by ťa chceli zastaviť.

            Zvuky okolia ťa ale desia. Čím ďalej, tým viac počuješ výkriky a streľbu zo spodných palúb. Vidíš aj výťahy a schodiská, ktoré akoby niekto úmyselne zničil. Zbadáš aj jedny dvere, ktoré vyzerajú otvorené. Začuješ hluk, veľmi blízko teba. Rozhodne to budú vojaci.

            Chceš sa ukryť, pokračuj na 32.

            Chceš bežať ďalej, pokračuj na 22.

42

            Ak máš poznačený náskok, zníž ho o 2 (funguje, len ak si sem vstúpila prvýkrát a nevracala si sa), ale ak si využila možnosť návratu, zvýš svoj náskok o 1 (funguje len pri prvom návrate). Ak tvoja hodnota klesne na 0, pokračuj na 71. Ak nemáš žiaden zaznamenaný náskok alebo je jeho hodnota vyššia ako 0, pokračuj v čítaní.

Zahla si vľavo. Postupuješ opatrne, no pod sebou vidíš siluety postáv. Utekajú a ich ťažký dupot neveští nič dobré. Počuješ ďalšie tlmené výbuchy a streľbu, ktorá sa šíri skrz ventiláciu až k tvojím ušiam. „Čo sa to tu deje?!“ Zašepkáš a plazíš sa ďalej. Znovu počuješ beh. Zastaneš a čakáš, kým to prejde. Kroky zosilneli a hneď nato začali slabnúť. Opatrne a potichu sa plazíš ďalej k rázcestiu. „Kam teraz?“ Zašepkáš.

Ak sa chceš vrátiť, pokračuj na 68.

Ak sa chceš spustiť do miestnosti pod tebou, pokračuj na 31.

Ak chceš pokračovať ďalej šachtou, pokračuj na 83.

43

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Zodvihneš zbraň a chvíľku mieriš na nič netušiacich vojakov. Potom skloníš hlaveň k podlahe. Toto nie je v tebe. Zabiť len tak niekoho.

            Odrazu kapitán zodvihne ruku. Druhou rukou si pritisne ucho a tebe dôjde, že s kýmsi komunikuje. Po chvíli zašepká čosi strážam pred dverami. Tí pokrivia ústa, no prikývnu. Kapitán sa otočí k vám a začne čosi gestikulovať. Nie si vojak, a tak netušíš, čo chce. Rozpoznáš len to, že chce dvoch mužov, aby s ním išli, a ty máš zostať dnu. Netrvá dlho a kapitán s ostatnými zmiznú za rohom. Vojaci pred dverami na teba zvláštne pozerajú.

            „Bež dnu!“ Šeptom  vyštekne jeden z nich. „Počkaj, kým sa vrátia a stráž ich, ak by sa niečo stalo.“ Otvoria sa dvere do laboratória.

Ak si si zaznamenal udalosť „Tvárou v tvár“ pokračuj na 19, inak pokračuj na 23. Zároveň si poznamenaj udalosť „Prešlo ti to.“

44

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Streľba sa ti nepáči. Je čím ďalej bližšie k tebe a stojí medzi tebou a laboratóriom. Vyberieš sa teda k hangárom. Nechceš nechať svoju sestru napospas, no nevieš ani, kde je. „Možno by som mohla vyslať núdzový signál.“ Pomyslíš si. V hangári by mali byť lode aj stíhačky, ktoré by si mohla použiť.

            Kráčaš chodbami a cestou míňaš únikové moduly. Pokýveš hlavou sama pre seba. Dobre vieš, že únikové moduly majú výkonné vysielačky, no spustia sa až po vystrelení do vesmíru. Okrem toho vysielajú len jednoduchý signál. Ty potrebuješ poslať poriadnu správu z normálnej komunikačnej stanice.

            Dorazíš k mohutným kovovým dverám. Vedľa nich poblikáva panel. Pristúpiš k nemu a stlačíš „Otvoriť“. Dvere nereagujú. Namiesto toho vidíš nápis „Zadajte prístupový kód“. To nie je veľmi tvoja parketa. Sestra by to zvládla obísť ako nič, no tebe by to mohlo trvať aj hodinu. Zadívaš sa do chodby za sebou. Vidíš dvere, ktoré niekam vedú. Prešla si okolo nich, no nevšimla si si ich.

            Chceš sa pokúsiť otvoriť dvere do hangáru, pokračuj na 53.

            Chceš skúsiť záhadné dvere v chodbe, pokračuj na 40.

45

            Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 2. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní. K náskoku prirátaj 1, ak ti náskok beží.

            „Ako to teda urobíme?“ Zadívaš sa na Améliu.

            „Najkratšia cesta bude asi najlepšia.“ Ukáže na malú loď neďaleko od vás.

            „Možno by sme mohli prebehnúť k povstalcom. Pomohli mi.“ Ukážeš na loď na opačnej strane hangáru.

            „A čo tých asi tridsať vojakov medzi nami a nimi? Myslíš si, že nás nechajú len tak prejsť?“ Zaškrípala zubami.

            „Tak teda dobre. Ideme na to?“ Amélia prikývla a hneď sa rozbehla. Rýchlo si sa spamätala a utekala si tiež.

            Bežíš a vidíš, ako na teba mávajú povstalci. Zamávaš im naspäť a rozopneš si odev tak, aby jasne videli tvoju kryokombinézu. Po chvíli sa na vás spustí spŕška striel. Netrvá to dlho. Vojakov, ktorí na vás začali strieľať, si vzali na mušku povstalci. Kropili ich salvami tak husto, že vojaci radšej nevyliezali z úkrytov. Dobehneš sestru a zadržíš ju.

            „Čo to robíš?!“ Vyprskne na teba. Stiahneš ju za malú barikádu a ukážeš ponad ňu. Vidíš, ako sa loď povstalcov vzniesla a mieri priamo k vám. Letí pomaly a zbiera ostatných povstalcov. Pri tom začala strieľať z lodných kanónov a riskovala tak pretrhnutie trupu hangáru. Bola už ale na dosah a jej ochranné pole ukrylo aj vás. Hangár stratil tlak, ale vy ste boli v bezpečí. V pokoji ste nastúpili do lode, kde vám povstalci venovali úsmevy.

Zaznamenala si si hodnotu odpočtu v momente, keď to bolo nutné.

Pokiaľ bola hodnota na úrovni 25-17 pokračuj na 69.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 16-14 a pokiaľ si si zaznačila udalosť „Hlava navyše“, pokračuj na 51. V opačnom prípade, pokračuj na 28.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 13-7 a zaznamenala si si udalosť „Hlava navyše“, tak pokračuj na 51, v opačnom prípade pokračuj na 5.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 6-0, pokračuj na 76.

46

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            „Neviem,“ odrazu ťa generál chytí za brnenie. „Od kedy je pod mojím velením Smith a od kedy nosia moji vojaci kryokombinézu?!“ Niekoľko vojakov na teba namieri zbrane a odzadu ti ktosi vytrhne tvoju pušku z ruky. „Berte ju do laboratória. Doktor sa isto poteší.“

            „Áno pane!“ Zasalutuje vojak a spolu s ďalšími dvomi ti nasadia putá a vyvedú ťa von z veliteľského centra.

            Pokračuj na 34.

47

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

„Takže, čo si zač?“ Veliteľ povstalcov si ťa premeriava.

„Čo ste vy zač?!“ Odfrkneš.

„Dievča, dievča!“ Veliteľ pokrúti hlavou. „Takto to nefunguje! Ja sa pýtam, a ty odpovedáš!“ Zhlboka sa nadýchne. „Takže, čo si zač?“

„Som Viktória Palmerová!“

„Čo si tu robila?“ Pokračuje vo výsluchu.

„Ja neviem!“ Odvetíš podráždene.

„A čo teda vieš?“ Veliteľovi už dochádza trpezlivosť.

„Nič! Neviem, kde som ani čo ste zač, ani čo sa to tu deje!“

„Tak na to nemám čas ani trpezlivosť!“ Pokojne vyzerajúci veliteľ odrazu vykríkne. „Gregor!“ Do miestnosti vstúpi vojak. „Odveť ju k ostatným! Uvidíme, čo z nej vytlčieme!“ Gregor ti nasadí putá a ťahá ťa preč z lode.

Mladík ťa vedie na opačnú stranu hangáru. Čaká tam už malá prepravná loď. Vchádzaš dnu a zbadáš niekoľko ďalších zajatcov, väčšinou vojakov, ale aj jedného vedca. Mladík ti rozopne putá, aby ti pripevnil zápästia k operadlám sedadiel a hlavu do akejsi klietky. Mladík sa na chvíľu díva na tvoje putá, ktoré rozopína.

            Počkáš, čo sa stane, pokračuj na 73.

            Pokúsiš sa utiecť, pokračuj na 61.

48

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 2. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            „S niekoľkými skalpelmi ďaleko nedôjdeme.“ Amélia si povzdychne.

            „A čo toto?“ Z vrecka vytiahneš čosi, čo sa podobá loptičke zo spínačom.

            „Kde si to vzala?“ Amélia vyvalí oči a vezme loptičku do ruky.

            „Dali mi ho povstalci. Stlačiť a hodiť. Taký bol ich návod. Čo to vlastne je?“ Zvedavo si obzeráš kovovú sklenenú loptičku.

            „Vyzerá to na domácu verziu omračovacieho granátu. Mohli by sme...“ Na chvíľu sa Amélia zamyslí, akoby si čosi prepočítavala. „Dajú sa tie dvere pootvoriť len trochu a hneď zavrieť?“ Pozrela sa na vedca.

            „Nie, ale dá sa otvoriť časť v dverách, ktorou podávame jedlo. Pravdepodobne ho chráni silové pole, ktoré je jednosmerné. Odtiaľto to nejde.“ Skonštatuje.

            „Ale pôjde!“ Amélia mávne rukou a dá sa do práce. Netrvá dlho a vyskratuje ovládanie silového poľa. Hneď na to uvidí otvor v mliečnom skle, ktorý silové pole ukrývalo. Amélia zatlačí spínač a prehodí ho na druhú stranu mliečneho skla. Počuješ, ako granát preletel až k opačnej stene. „Zakry si uši a zavri oči!“ Vykríkne a ty ju počúvneš. Napriek tomu počuješ nepríjemný hluk a mihotajúce sa svetlo. Po chvíli je po všetkom. „Ideme!“ Počuješ, ako sa dvere izby otvárajú. Opatrne vychádzate von. „Zabralo to.“ Začuduje sa Amélia a zodvihne zo zeme zbraň. Beriete vedca a namierite si to k hangáru.

            Postupujete chodbou a míňate kuchyňu. Chodba, v ktorej sa bojovalo, je už prázdna a tupý zvuk streľby sa šíri z hangáru, kam smerujete. Cestou ešte míňate únikové moduly. Cestu k ním zatarasili trosky, no možno by ste sa dokázali prevliecť dnu. Vedec by sa tadiaľ ale určite neprepchal. „Čo myslíš?“ Amélia pokývne k modulom.

            Pokiaľ chceš uniknúť modulom, pokračuj na 80. V opačnom prípade, čítaj ďalej a z odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1.

            „Radšej poďme ďalej.“ Nepáči sa ti, že by si sa mala predierať skrz trosky k modulom, ktoré ani nevidíte.

            Pokračujete chodbou. Míňate dvere, ktoré vedú do jadra. Ktosi ich zavaril zvnútra. Už si takmer pri dverách, keď začuješ zvieracie zvuky. „Čo to bolo?“ Opýta sa Amélia.

            „Radšej buďte ticho!“ Zašepká vedec. „Sú citlivé na zvuk.“ Neodvážiš sa vydať ani hláska.

            Pokračujete k hangáru. Dvere sú zavreté a z druhej strany sa ozýva paľba. Amélia ti podá zbraň. Mieriš ňou na vedca, zatiaľ čo ona sa pokúša obísť zabezpečenie. Podarí sa jej uvoľniť zámok, ale dvere sa otvoria len kúsok. Zaprie sa do nich a trochu sa pootvoria. Dostatočne na to, aby ste sa tadiaľ prepchali všetci. „Choď prvá!“ Vezme ti zbraň a pustí ťa na druhú stranu. Ide ti to celkom jednoducho, no keď vidíš vedca, príde ti to smiešne. Má problém vojsť sa do dverí aj keď je štíhly ako prútik. Jeho plášť sa kde-tu zasekne, a tak, keď sa konečne dostane na druhú stranu, niesie si jeho plášť niekoľko jaziev. Hneď za ním ti Amélia podáva zbraň, a ty mieriš na vedca, ktorý sa už-už chcel pokúsiť utiecť.

            Amélia prejde na druhú stranu. Z chodby sa čoraz hlasnejšie ozývajú podivné zvuky, a tak ste dvere zatlačili naspäť. Od hangáru vás tak delila akási barikáda z prepravných debien. Ukryjete sa za ňu a Amélia vykukne ponad ňu. „Zdá sa, že sa tu bojuje.“ Skonštatuje. „Možno by sme to ešte stihli k lodi. Otázkou je len to, čo s ním.“ Mykla hlavou k vedcovi.

Ak chceš vedca zabiť, pokračuj na 16.

Ak chceš vedca nechať v hangári, pokračuj na 8.

Ak chceš vziať vedca so sebou, pokračuj na 20.

49

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 10. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

Kráčate chodbou, a ty si všimneš otvorené dvere. V momente do nich zahneš a počúvaš zvuky z chodby. Nezdá sa, že by si niekto tvoje zmiznutie všimol. Po chvíli vykukneš von. Chodba je prázdna. Kam ale teraz? Na veliteľstvo sa vrátiť nemôžeš. V jadre to nebude veľmi bezpečné. K laboratóriám mierili vojaci. Posledné, čo ti zostalo, je vyskúšať cestu k hangárom.

Rozhodneš sa teda pre hangáre. Kráčaš tak potichu, ako sa len dá. Dostávaš sa k spojovacej chodbe, ktorá si prešla ťažkým bojom. Teraz je tu ale ticho. Prekračuješ mŕtvoly a trosky, aby si sa dostala skrz.

Keď si už skoro na druhej strane, zakopneš a s rachotom sa zvalíš na zem. „Dočerta!“ Zanadávaš si a snažíš sa postaviť na nohy. V tom sa ale tvoja tvár ocitne zoči-voči hlavne pušky. „Ďalšia sviňa z Pegasu!“ Nestihneš reagovať, keď ťa čosi udrie plnou silou do zátylku, a ty stratíš vedomie.

„Vstávaj!“ Začuješ mohutný hlas. Otvoríš oči a vidíš, že si v akejsi kajute. Zrejme na menšej lodi. V kajute je niekoľko obrazov a pred tebou sedí postarší muž. „Takže, kto si?“ Prísne sa na teba zadíva. Nemáš ani poňatie, čo sa stalo, no zrejme si upadla do bezvedomia. Tento chlap nevyzeral ako vojak. Skôr sa podobal na povstalcov. Povstalcov, ktorých poznáš len z počutia. No tento bol ozbrojený a za sebou si cítila dych ďalšieho z nich.

Pokúsiš sa ho presvedčiť o tom, že si v tom nevinne, pokračuj na 24.

Neveríš jeho nepríjemnému pohľadu a zaryto mlčíš, pokračuj na 47.

50

            Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            „Gregor, daj jej putá a odveď ju do lode! Vytlčieme z nej všetko, čo vie, až tam u nás!“ Mladík prikývne a snaží sa ti nasadiť putá. Ty sa mu vytrhneš.

            „Prečo? Veď som vám všetko povedala! Ja k nim nepatrím!“ Brániš sa, no mladík ťa zloží na zem. V chrbte pocítiš ostrú bolesť od kolena, ktoré ťa tlačí k zemi. Zakvíliš od bolesti.

            „Takéto rozprávky si radšej nechaj pre seba!“ Vedľa hlavy vidíš topánky veliteľa povstalcov. „Tam u nás, ich nemáme radi!“

            „Ale ja vám hovorím pravdu!“ Koleno ti tlačí na pľúca, a ty to len s ťažkosťami dokážeš vysloviť.

            „Pravdu? Dosť deravá pravda! Kde je napríklad tvoja kryokombinéza? Alebo ťa zmrazili bez nej?“ Začal sa smiať a mladý povstalec to po ňom zopakoval, pričom ťa dvíhal zo zeme spútanú.

            „Dala som si ju predsa dole!“ Odfrkneš.

            „Samozrejme! Bol som v tom obleku už niekoľkokrát a sám som sa z neho nevedel dostať!“ Poznamená mladík a schuti sa zasmeje. To ťa rozčúli.

            „To zrejme preto, že si idiot!“ Ucítiš úder pažbou zbrane do ramena a bolestivo zastonáš.

            Mladík ťa vedie na opačnú stranu hangáru. Čaká tam už malá prepravná loď. Vchádzaš dnu a zbadáš niekoľko ďalších zajatcov, väčšinou vojakov, ale aj jedného vedca. Mladík ti rozopne putá, aby ti pripevnil zápästia k operadlám sedadiel a hlavu do akejsi klietky. Mladík sa na chvíľu díva na tvoje putá, ktoré rozopína.

            Počkáš, čo sa stane, pokračuj na 73.

            Pokúsiš sa utiecť, pokračuj na 61.

51

„Nevyzerá veľmi dobre!“ Utrúsi veliteľ povstalcov Dárius. „Infekcia sa rozšírila do všetkých častí tiel.“ Prezerá si Améliu.

            „Viete jej pomôcť?“ Zadívaš sa na svoju sestru. Vyzerá veľmi zle. Celá modrastá, a k tomu sa pridala horúčka.

            „To si nie som istý.“ Zamyslí sa. „Máme tu látku, ktorá dokáže mutáciu potlačiť, ale zrejme bude neskoro.“

            „A čo ten vedec? Nemôže mať nejakú protilátku?“ Spomenieš si na muža v plášti, ktorého ste si vzali zo sebou.

            „Alex? Pochybujem a ak aj áno, prečo by ti chcel pomôcť?“ Zamyslí sa Dárius. „Okrem toho, je to Alex Hor. Známy svojimi krutými experimentmi. Čo ak jej podá niečo, čo to všetko ešte zhorší?!“ Dárius premýšľa nahlas.

            „Tak ho zavrieme do jedného z modulu a odpojíme ovládanie. Améliu dáme k nemu a bude len na ňom, či chce umrieť rozsekaný na kusy alebo jej pomôže!“ Odvetíš ráznym tónom.

            „Skúsime niečo vymyslieť.“ Dárius zvraští čelo. „Gregor, poď sem!“ Do miestnosti vbehne vojak. „Počul si ju cez dvere?“  Neochotne prikývne. Akoby sa zahanbil, že počul to, čo bolo povedané za zavretými dverami. „Tak choď a niečo vymysli.“ Dárius zamáva rukou a vojak vybehne preč. Netrvá to ani päť minút, keď sa vráti aj s vedcom Alexom.

            Alex sa celý klepe a opatrne sa priblíži k Amélii. Prezrie si ju, a potom zaloví vo vnútornom vrecku bieleho plášťa. Vyberie z neho chladiacu škatuľku. Je v nej niekoľko rôznych injekcií. Každá má inú farbu a označené sú len číslami. Vyberie číslo štyri a vpichne to Amélii. Takmer okamžite sa modré sfarbenie žíl začne strácať.

            Amélia sa úplne vylieči. Spoločne s tebou teraz cestujete na lodi povstalcov. Boli takí milí, že vás chcú odviezť, kam len budete chcieť. Taktiež vám dali zaujímavú ponuku. Teraz, keď už viete, čo Pegasus robí, môžete sa pridať k povstalcom. Vojaci, ako Amélia a géniovia ako ty, by sa im určite zišli. Pokračuj na 84.

52

„Nie je tu bezpečne.“ Skonštatuješ. „Mali by sme čím skôr vypadnúť.“

            „Takže moduly?“ Amélia sa na teba pozrie, aby si to poistila. Prikývneš a pristavíte sa pri moduloch. „Choď prvá.“ Prikáže ti, a ty sa začneš predierať troskami. O chvíľu na to počuješ: „Nemôžte ma tu nechať. Zabijú ma!“ Vedec začal vzlykať, no zároveň šepkal.

            „Ak sa tam zmestíš, tak ideš s nami.“ Odfrkne mu Amélia. Nevidíš za seba, no počuješ šťuknutie a oddelenie zásobníku od zbrane. Potom počuješ dva zvuky. Prvý je blízko a signalizuje, že Amélia položila zbraň na zem. Druhý bol o niečo hlasnejší a počula si ho oveľa bližšie. Zrejme hodila zásobník medzi trosky. „Ako chceš!“ Počuješ, ako sa Amélia prediera troskami. Medzitým si sa dostala k modulom. Zisťuješ, že sú nepoškodené. Snažíš sa nahodiť systémy, a pri tom počuješ hrozivý výkrik z chodby. Utekáš sa pozrieť, čo sa stalo. Amélia je už na druhej strane. V troskách vidíš vedca, ktorý sa zúfalo snaží predrať dnu. Tak zúfalo, akoby pred niečím utekal. Po chvíli počuješ kvílivé zvuky a výkriky vedca. Netrvá to dlho a jeho bezvládne telo zostane zaseknuté medzi troskami.

Hneď, ako Amélia nastúpi do modulu, vyrážate preč. Našťastie nie je poškodený a vy máte plnú kontrolu. Vystrelíte sa do vesmíru a čakáte. Netrvá dlho a z hangáru vyletí loď. Poznáš jej kontúry. Je to loď povstalcov.

Zaznamenala si si hodnotu odpočtu v momente, keď to bolo nutné.

Pokiaľ bola hodnota na úrovni 25-17, pokračuj na 69.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 16-14, pokračuj na 28.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 13-7, pokračuj na 5.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 6-0, pokračuj na 76.

53

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 3. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

Nedôverčivo sa pozrieš na dvere a pokúsiš sa dostať do hangáru. Kľakneš si k panelu a pokúsiš sa ho otvoriť. Zisťuješ ale to, čo ti mohlo hneď napadnúť. Je pripevnený k stene niekoľkými závlačkami. Prezrieš si vrecká, no nič v nich nemáš. Vyskúšaš teda odstrániť závlačky nechtami. Zaprieš sa do prvej a ako nič ju vysunieš. S hrôzou ale zisťuješ, že to bol len kryt, pod ktorým sa ligoce skrutka. Povzdychneš si a pustíš sa do pomalého uvoľňovania skrutiek. Máš šťastie, že nie sú veľmi pevne uchytené. Podarí sa ti dostať von dve z piatich, keď sa dvere hangáru z ničoho nič otvoria.

V nemom úžase sleduješ, ako z hangáru vyšla skupinka akýchsi otrhaných ozbrojencov. Ani si ťa nevšimli, až kým neprešiel posledný z nich. Posledný ozbrojenec sa naklonil k panelu, zrejme, aby zavrel dvere, a v tom stuhol. Pred ním si kľačala ty a obaja ste sa na moment nedokázali pohnúť.

„Gregor?!“ Vykríkol ozbrojenec a celá skupina sa otočila. „Tá patrí k nám?“ Ukázal na teba.

„Čože?“ Otočil sa mladý ozbrojenec. „Chyť ju!“ Skríkol. V panike si vybehla a vrazila do ozbrojenca pred tebou. Ten sa zatackal a spadol, no jediná voľná cesta bola v smere k hangáru. Vbehla si dnu a zavrela za sebou dvere. Tie sa stihli zabuchnúť skôr, ako sa ostatní spamätali. S úľavou si si vydýchla.

„Ani hnúť!“ Začula si hlas za chrbtom. „Ruky hore, a pomaly sa otoč!“ Počúvneš mohutný mužský hlas a otočíš sa. Pred sebou vidíš hromadu podobných otrhaných vojakov. Začuješ otváranie dverí hangáru.

„Ďaleko si neušla.“ Začuješ posmešný hlas. „Tak poď!“ Ktosi do teba pichne hlavňou zbrane. „Dárius ťa bude chcieť vypočuť!“

V hangári sú vojenské lode Pegasu. Vidíš tam aj loď, ktorou ťa mali transportovať do nového sveta. Je pripojená k trupu lode a s hangárom ju spojuje prechodová trubica. Ak by neboli dvere hangáru otvorené, tak by si ju vôbec nevidela. Kráčaš ďalej do hangáru. Je tu asi tucet povstalcov v prilbách stvorených pre pobyt vo vesmíre. Strážia vchody, pričom z debien s nákladom si vytvorili obranné posty. Na malý moment sa zadívaš na tieto posty a mihotanie modrého ochranného poľa, ktoré oddeľuje hangár od vesmíru. „Tak preto.“ Povieš si sama pre seba. Ak by ktokoľvek vypol pole, otrhanci by umreli behom chvíle. Ty ale žiadnu prilbu nemáš. Pri tejto myšlienke sa ti urobí zle od žalúdka. Pred sebou vidíš loď. Jej sfarbenie a tvar ti je nejaký povedomí. „Povstalci.“ Povieš si sama pre seba. Vieš o nich len málo. Doteraz si si myslela, že sa angažujú len v protestoch. Toto ale ani zďaleka nevyzeralo ako protest. Skôr to bol ozbrojený prepad.

Mladík ťa doviedol do ich lode. Prechádzate úzkymi chodbami až k jednej zavretej miestnosti. Vojak povstalcov zaklope a otvorí dvere.

„Zajali ste ďalšieho?“ Mladík vošiel ako prvý. Vidíš malú kajutu s mnohými obrázkami odboja.

„Ďalšiu. Mladé dievča.“ Mladík sa na teba zadíval. „Musia ich verbovať už na strednej.“ Premeral si ťa. Trochu ti zalichotilo, že ti ubral z veku, no vzhľadom na situáciu, to nebolo vôbec dôležité.

„Tak ju ukáž.“ Mladík ťa vpustí dnu a odíde, pričom za tebou zavrie dvere. Zostávaš sama. Veliteľovi povstalcov tiahne tak na päťdesiat a jeho strnisko je už dosť prešedivené. „Tak dievča, čo si zač?!“ Prísne sa na teba pozrie.

Pokúsiš sa ho presvedčiť o tom, že si v tom nevinne, pokračuj na 24.

Neveríš jeho nepríjemnému pohľadu a zaryto mlčíš, pokračuj na 47.

54

            „Pripravená?“ Opýta sa ťa sestra.

            „Ani nie,“ nervózne prehltneš.

            „Nevadí!“ Amélia sa usmeje a teba to povzbudí. „Tak na tri! Raz, dva, tri!“ Spoločne vybehnete k malej lodi priamo pred vami. „Došľaka! Ja som vedela, že ho máme zabiť!“ Obzrieš sa a vidíš, ako vedec uteká k vojakom. Ste sotva za polovicou cesty, keď sa na vás zosype spŕška nábojov.

            „Au!“ Zakolíšeš sa a spadneš. Jedna z guliek ťa trafila priamo do nohy.

            „Poď, vstávaj!“ Amélia sa vráti a pokúša sa ti pomôcť. Vidíš, ako aj ona dostala zásah do ramená a padá. Hneď na to pocítiš tupý úder do hlavy a zrak sa ti zahmlí.

            Pokračuj na 67.

55

Pribehneš k šachte a vlezieš dnu. Šachta je dosť malá a úzka, no podarí sa ti zavrieť za sebou poklop. Potichu a pomaly sa hýbeš vpred. V tom sa obzrieš a za sebou zbadáš mláku vody. „Uf, to bolo šťastie.“ Pomyslíš si. Z roztápajúceho sa obleku za tebou zostáva jasná stopa. Pred tebou je ale rázcestie.

Zvolíš si cestu vpravo, pokračuj na 68.

Zvolíš si cestu vľavo, pokračuj na 42.

56

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

„Radšej ho tu nechaj.“ Amélia sa s nechuťou pozrie na muža v bielom. „Nech tu skape.“ Jej hnev je veľký a tak prikývneš. Odchádzate z laboratória bez neho.

Prechádzate okolo mutanta, ktorý sa zdá byť omráčený. Opatrne a potichu obchádzate jeho dlhé končatiny, ktoré zrohovateli do ostrých hrotov. Len sťažka spoznávaš ľudské črty.

Prešli ste chodbou, v ktorej sa bojovalo a okolo kuchyne. Zahli ste za roh, kde došlo k veľkému poškodeniu. Únikové moduly v tomto sektore sú zavalené troskami, no možno by ste sa medzi nich vedeli dostať.

„Tam sa nedostanete.“ Gregor zamieri baterkou medzi trosky. „A ak áno, zrejme budú poškodené.“ Zavelí teda na ďalší postup.

Potichu sa vám podarí dostať až k hangáru. Na druhej strane sa bojuje. Počuješ tlmené zvuky výbuchov a streľby. V tom si všimneš Gregorov výraz tváre, ktorému sa nedarí otvoriť dvere.

„Došľaka!“ Zanadáva Gregor. „Museli zmeniť kódy.“ Počuješ, ako sa v hangári bojuje. „Chvíľu to potrvá.“ Gregor sa pustí do odomykania dverí.

„Radšej si pohni!“ Popoženie ho Hans a mieridlami zbrane sleduje chodbu, z ktorej sa ozvalo niekoľko podivných zvukov. „Mutant!“ Odrazu vykríkne a spustí paľbu. Paľba ho len spomalí. „Pohni si!“ Kričí na Gregora. Ten sa snaží zo všetkých síl, no v tom strese sa mu to nemôže podariť.

Vytiahneš z vrecka omračujúci granát, ktorý ti dal Gregor. Váhaš, či ho použiť. Mohlo by to omráčiť všetkých. Tvoja sestra ale nezaváha. Zdrapne granát a zatlačí poistku. Drží ju zatlačenú a akoby na niečo čaká. Odrazu mutant zareve z plných pľúc a Amélia hodí granát mutantovi priamo do tlamy. Ten sa začuduje, a potom nasleduje niekoľko tlmených výbuchov a svetelných žiar. Musíte si kryť oči, no keď sa to skončí, mutant leží na zemi. Z úst mu vychádza dym a on so sebou párkrát mykne, pred tým ako sa prestane hýbať úplne.

„Dobrá práca.“ Pochváli ju Hans.

„Už to bude?!“ Amélia sa pozrie na Gregora. Ten je biely ako stena, no prichádza pomaly k sebe.

„Ehm, už to bude,“ zamyslí sa, spraví pár pohybov a dvere do hangáru sa odomknú, avšak neotvoria sa. Hanz a Gregor sa zaprú do dverí a odsunú ich tak, aby sa dalo vojsť dnu.

„Sme v hangári.“ Gregor zahlási do vysielačky. „Dobre, počkáme.“ Ukáže na hromadu debien, za ktorými sa máš ukryť spolu s ostatnými.

Po chvíli sa v hangári ozýva streľba už len z jednej strany. Povstalci sa nalodili a loď sa vzniesla. Zároveň zahájila paľbu z palubných zbraní. Tieto zbrane prerazili trup hangáru a vytvorili vákuum. Vojakov Pegasu to vysalo do vesmíru. Vás chráni štít povstaleckej lode, ktorý udržiaval atmosféru. Loď sa priblížila a spustila rampu, po ktorej ste mohli vybehnúť hore.

Zaznamenala si si hodnotu odpočtu v momente, keď to bolo nutné.

Pokiaľ bola hodnota na úrovni 25-17 pokračuj na 69.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 16-14, pokračuj na 28.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 13-7, pokračuj na 5.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 6-0, pokračuj na 76.

57

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Zodvihneš zbraň a chvíľku mieriš na nič netušiacich vojakoch. Na chvíľku zaváhaš, no nakoniec stlačíš spúšť. Začuješ jemné cvaknutie, no nič viac.

            „Čo to skúšaš?“ Vojaci sa obratia tvojím smerom. Znovu stlačíš spúšť, no nič sa nedeje. V tom vidíš, ako ostatní zodvihli zbrane tvojím smerom. Nemáš inú možnosť, než utiecť.

            Pokračuj na 22.

58

            Palubný počítač oznamuje posledných desať sekúnd. Všetky paluby sú plné mutantov a všetci ostatní sa už evakuovali. Zostala si sama.

            Posledných päť sekúnd. Premýšľaš, kde si spravila chybu, no na to je už neskoro. Loď explodovala, a ty si umrela v plameňoch auto-deštrukcie. Zvyšky tvojho tela boli rozstrelené spoločne s loďou do prázdneho priestoru vesmíru. Pokračuj na 84.

59

            Loď je vo vesmíre. Ponáhľaš sa od vchodových dverí do kokpitu. „Ako sa máš?“ Pozrieš sa na Améliu. Namodro žiariace tepny už takmer nevidieť.

            „Neviem,“ usmeje sa Amélia. „Ty si tu doktorka, teda skoro.“ Znovu si ju prezrieš a vidíš, že každou sekundou sa modrastý nádych stráca. Všetko vyzerá, že sa dostane do bežných koľaji. Pre istotu ale urobíš testy hneď, ako dorazíte do bezpečie. Pokračuj na 84.

60

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Vidíš, ako sa príšera snaží dostať von. Nie je čas váhať. Rozbehneš sa k dverám a stlačíš tlačidlo na konzole. Dvere sa našťastie začnú otvárať. Hneď, ako je medzera dosť veľká, prešmykneš sa von. V zapätí ale ucítiš silnú bolesť v nohe. Príšera ti zaborila jeden zo svojich pazúrov priamo do stehna. S výkrikom padáš k zemi. Dvere sa otvárajú naplno a vidíš, ako sa príšera dostala von. Stojí nad tebou a chystá sa dokončiť svoje dielo. Začuješ výstrely. Ty ale strácaš vedomie, a tak už nevidíš, kto strieľal.

            Ak si si poznamenala udalosť „Na telo“, pokračuj na 29. V opačnom prípade pokračuj na 67.

61

            Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 2. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Gregor ti odopol putá. Neváhaš! Prudko vymrštíš oboma rukami a zasiahneš ho do nosa. V momente ťa postrieka jeho krv. Mladík sa zatacká a spadne. Hlavou narazí do steny, no stále je pri vedomí. Z posledných síl vykríkne „Pomoc!“ Obzrieš sa a do lode vbehnú ďalší povstalci. Nie je čas. Rozbehneš sa na opačnú stranu a zbadáš únikový modul. Vbehneš dnu a ihneď stlačíš tlačidlo odpálenia. Dvere sa zavrú a hneď, ako si sadneš, prichytia ťa automatické pásy. Nasleduje odpal a silná rana. Modul vystrelí naprieč hangárom a zasiahne dvere do lode. Silný náraz ich rozrazí na všetky strany. Ďakuješ bohu za bezpečnostné pásy a odolnosť modulu. Vychádzaš von len s niekoľkými odreninami a menšou reznou ranou, ktorá vznikla pri úteku do modulu. Ponáhľaš sa von, no vidíš, že sa na teba rútia povstalci. Nemáš nad čím rozmýšľať. Utekáš dlhou chodbou a okolo teba svištia projektily. Na moment zahneš k dverám. Podľa nápisu je za nimi jadro, no sú zavarené z vnútornej strany. „Tu nemôžem zostať!“ Naberieš odvahu a utekáš ďalej. Len tak tak sa dostaneš za roh a si tak aspoň na chvíľu mimo dostrel. Bežíš ďalej okolo schodiska, ktoré niekto zničil. Vidíš kuchyňu, no zastavíš sa len na malý moment. „To je slepá ulička!“ Rozbehneš sa ďalej. Z kuchyne nevedie žiadna ďalšia cesta. Bola by si v pasci.

            Bežíš ku križovatke, na ktorej sa opäť bojuje. Vojaci sa snažili znovu získať kontrolu. Na tvojej strane držia obranu ďalší povstalci. Prikrčená prebehneš križovatkou a bežíš k laboratóriu. Konečne sa dostaneš za roh.

            „Stáť!“ Vykríknu vojaci a namieria na teba zbraň. „Identifikuj sa!“ Kričia a mieria na teba zbraňami. Celá sa trasieš a nedokážeš vysloviť ani slovo.

            „Povstalci?“ Opýta sa jeden z nich a ukáže na tvoje ruky. Zodvihneš zrak a vidíš na nich červený odtlačok pút.

            „Chytili ma. Chceli ma vypočúvať. Ušla som.“ Vyslovíš so slzami v očiach. V tom počuješ beh a krik z chodby, z ktorej si prišla. „Sú mi v pätách.“ Jeden z vojakov na teba pokývne, aby si pristúpila. Pomaly kráčaš vpred a druhý vojak prebehne okolo teba. Obzrieš sa a vidíš, ako vytiahol akúsi paličku a ohol ju za roh chodby. Hneď na to prikývol a hodil do chodby granát. Ozval sa výbuch a steny sa otriasli.

            „Len pokojne.“ Vojaci zložili zbraň. „Choď dnu a počkaj tam s ostatnými.“ Otvorí dvere do laboratória a pustí ťa dnu.

            Ak si si zaznamenal udalosť „Tvárou v tvár“, pokračuj na 19, inak pokračuj na 23.

62

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            „Daj mi zbraň.“ Amélia natiahne ruku. Takmer si zabudla, že ti na ramene visí puška.

            „A čo budem mať ja?“ Začuduješ sa.

            „Veď máš nožík.“ Usmeje sa a ukáže na malý skalpel v tvojej ruke.

            „To nie je vtipné!“ Odfrkneš.

            „Pozri, vieš strieľať? Nie! Ale ja áno. Tak sa so mnou nehádaj!“ Podáš jej pušku. „Super, mala si ju zaistenú!“ Amélia pokýve hlavou a odistí poistku.  Vezmeš vedca pred seba, pričom mu priložíš skalpel ku krku. „Bude živý štít. Nechajú nás ísť. Teda možno.“ Amélia neurčito pokýve rukou a skontroluje si zbraň. „Pripravená?“ Prikývneš a dvere sa otvoria.

            „Ak sa pohnete, zomrie!“ Roztraseným hlasom vykríkneš na vojaka na druhej strane.

            „Otvor dvere!“ Pomôže ti sestra, ktorej hlas je o poznanie silnejší. Vojak poslúchne. Vyjdete do chodby, kde čaká druhý vojak. Obaja na vás mieria, ale neútočia. Trasú sa ti kolená, pretože ty kráčaš chrbtom, aby bol vedec medzi vami a vojakmi, zatiaľ čo Amélia ti kryje chrbát. „Kadiaľ teraz?“ Zašepká Amélia.

            „Naľavo.“ Zodvihneš ľavú ruku.

            „To je ale vpravo.“ Začuduje sa Amélia.

            „Veď vľavo!“ Ešte raz zamávaš ľavou rukou.

            „Si obrátená chrbtom! A vraj génius!“ Podpichne ťa Amélia. Vôbec ti to nedošlo. Ešte že si to všimla, inak by si šla priamo do centra vojakov Pegasu. „Takže naľavo z môjho pohľadu?“ Neochotne prikývneš.

            Postupujete chodbou a míňate kuchyňu. Chodba, v ktorej sa bojovalo, je už prázdna a tupý zvuk streľby sa šíri z hangáru, kam smerujete. Cestou ešte míňate únikové moduly. Cestu k ním zatarasili trosky, no možno by ste sa dokázali prevliecť dnu. Vedec by sa tadiaľ ale určite neprepchal. „Čo myslíš?“ Amélia pokývne k modulom.

            Pokiaľ chceš uniknúť modulom, pokračuj na 80. V opačnom prípade, čítaj ďalej a z odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1.

            „Radšej poďme ďalej.“ Nepáči sa ti, že by si sa mala predierať skrz trosky k modulom, ktoré ani nevidíte.

            Pokračujete chodbou. Míňate dvere, ktoré vedú do jadra. Ktosi ich ale zavaril zvnútra. Už si takmer pri dverách, keď začuješ zvieracie zvuky. „Čo to bolo?“ Opýta sa Amélia.

            „Radšej buďte ticho!“ Zašepká vedec. „Sú citlivé na zvuk.“ Neodvážiš sa vydať ani hláska.

            Pokračujete k hangáru. Dvere sú zavreté a z druhej strany sa ozýva paľba. Amélia ti podá zbraň. Mieriš ňou na vedca, zatiaľ čo ona sa pokúša obísť zabezpečenie. Podarí sa jej uvoľniť zámok, ale dvere sa otvoria len kúsok. Zaprie sa do nich a trochu sa pootvoria. Dostatočne na to, aby ste sa tadiaľ prepchali všetci. „Choď prvá!“ Vezme ti zbraň a pustí ťa na druhú stranu. Ide ti to celkom jednoducho, no keď vidíš vedca, príde ti to smiešne. Má problém vojsť sa do dverí aj keď je štíhly ako prútik. Jeho plášť sa kde-tu zasekne, a tak, keď sa konečne dostane na druhú stranu, jeho plášť si nesie niekoľko jaziev. Hneď za ním ti Amélia podáva zbraň, a ty ňou zamieriš na vedca, ktorý sa už-už chcel pokúsiť utiecť.

            Amélia prejde na druhú stranu. Z chodby sa čoraz hlasnejšie ozývajú podivné zvuky, a tak ste dvere zatlačili naspäť. Od hangáru vás tak delí akási barikáda z prepravných debien. Ukryjete sa za ňu a Amélia vykukne ponad ňu. „Zdá sa, že sa tu bojuje.“ Skonštatuje. „Možno by sme to stihli k lodi. Otázkou je len to, čo s ním.“ Mykne hlavou k vedcovi.

Ak chceš vedca zabiť, pokračuj na 16.

Ak chceš vedca nechať v hangári, pokračuj na 8.

Ak chceš vziať vedca so sebou, pokračuj na 20.

63

            Priblížiš sa k únikovým modulom. Tí, ktorí idú za tebou, sa vrhnú do trosiek a pokúšajú sa dostať dnu. Neváhaš a skočíš k ním. Vojaci na vás začnú strieľať, no v tom sa na nich vrhnú akési príšery. Počuješ krik a podivné zvuky. Si ale medzi troskami a nevidíš, čo sa tam deje. Konečne sa prederieš dnu, keď sa pred tebou zavrú dvere modulu. Modul odštartuje preč. Pokúsiš sa predrať k druhému modulu, no cesta k nemu vedie späť skrz chodbu. Z chodby sa ozývajú divné zvuky, a tak sa rozhodneš chvíľu počkať.

Keď sa konečne odhodláš vyjsť von, chodba zíva prázdnotou. Na zemi sú roztrhané telá vojakov a vedca. Tvoja sestra je ale celá. Stále priviazaná k lôžku, no s niekoľkými menšími ranami, akoby po uhryznutí.

Vidíš, že otvára oči. Odpútaš ju a pomôžeš jej posadiť sa. „Ty žiješ!“ Do očí sa ti tisnú slzy. Amélia sa na teba zadíva prázdnym pohľadom. V tom zacítiš ostrú bolesť v hrudi. Amélia jemne nakloní hlavu a bolesť sa zopakuje v bruchu. Skloníš zrak a vidíš, ako z jej rúk vyrástli akési tmavé výrastky, ktoré ti zabodla do pľúc a čriev. Začínaš sa dusiť a padáš k zemi. Pri tom ešte vidíš, ako Amélia vstáva a jej tvár sa mení na niečo iné, niečo neľudské. Pokračuj na 84.

64

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

„Asi by sme si mali pohnúť.“ Ešte raz sa neochotne zadívaš na trosky a pobehneš za Gregorom a Hansom. Spoločne pokračujete až k hangáru.

„Došľaka!“ Zanadáva Gregor. „Museli zmeniť kódy.“ Počuješ, ako sa v hangári bojuje. „Chvíľu to potrvá.“ Gregor sa pustí do odomykania dverí.

„Radšej si pohni!“ Popoženie ho Hans a mieridlami zbrane sleduje chodbu, z ktorej sa ozvalo niekoľko podivných zvukov. „Mutant!“ Odrazu vykríkne a spustí paľbu. Paľba ho ale len spomalí. „Pohni si!“ Kričí na Gregora. Ten sa snaží zo všetkých síl, no v tom strese sa mu to nemôže podariť.

Vytiahneš z vrecka omračujúci granát, ktorý ti dal Gregor. Váhaš, či ho použiť. Mohlo by to omráčiť všetkých. Tvoja sestra nezaváha. Zdrapne granát a zatlačí poistku. Drží ju zatlačenú a akoby na niečo čaká. Odrazu mutant zareve z plných pľúc a Amélia hodí granát mutantovi priamo do papule. Ten sa začuduje, a potom nasleduje niekoľko tlmených výbuchov a svetelných žiar. Musíte si kryť oči, no keď to skončí, mutant leží na zemi. Z úst mu vychádza dym a on sebou párkrát mykne pred tým, ako sa prestane hýbať úplne.

„Dobrá práca.“ Pochváli ju Hans.

„Už to bude?!“ Amélia zodvihne vedca, ktorý sa krčil v rohu a popoženie Gregora, ktorý takmer stuhol.

„Ehm, už to bude,“ zamyslí sa, spraví pár pohybov a dvere do hangáru sa odomknú, avšak neotvoria sa. Hans, Gregor a vedec sa zaprú do dverí a odsunú ich tak, aby sa dalo vojsť dnu.

„Sme v hangári.“ Gregor zahlási do vysielačky. „Dobre, počkáme.“ Ukáže na hromadu debien, za ktorými sa máš ukryť spolu s ostatnými.

Po chvíli sa v hangári ozýva streľba už len z jednej strany. Povstalci sa nalodili a loď sa vzniesla. Zároveň zahájila paľbu z palubných zbraní. Tieto zbrane prerazili trup hangáru a vytvorili vákuum. Vojakov Pegasu to vysalo do vesmíru. Vás ale chránil štít povstaleckej lode, ktorý udržiaval atmosféru. Loď sa priblížila a spustila rampu, po ktorej ste mohli vybehnúť hore.

Zaznamenala si si hodnotu odpočtu v momente, keď to bolo nutné.

Pokiaľ bola hodnota na úrovni 25-17, pokračuj na 69.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 16-7, pokračuj na 51.

Pokiaľ bola hodnota na úrovni 6-0, pokračuj na 76.

65

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

Necháš si uniknúť možnosť. Prechádzaš okolo únikových modulov, keď sa do hromady trosiek vrhnú všetci, ktorí šli za tebou. „Stojte zbabelci!“ Vykríkne jeden z vojakov a pokropí trosky salvou z pušky.

„Zbláznil si sa?!“ Okríkne ho druhý vojak. „Chceš ich privolať?!“ Sotva to doriekne a odniekiaľ sa vyrúti akési monštrum.

„Ježiš!“ Zalapáš po dychu. Vidíš, ako čosi podobné človeku trhá vojaka na kusy. Druhý vojak sa mu snaží pomôcť. Vypáli salvu zo zbrane, no guľky sa odrážajú od stien.

„Pridaj! Inak tu skapeme!“ Okríkne ťa vedec, a ty sa poriadne oprieš do postele. Uháňate chodbou a vojak beží za vami. Je ale neskoro. Príšera s dlhými bodákmi namiesto rúk ho dobehne a prebodne jeho nepriestrelnú vestu, ako by to bol len vzduch. Obzrieš sa. Dve ruky, dve nohy, no okrem toho aj výrastky na chrbte a hlave. To, čo ťa ale najviac zaujme, sú jasne žiariace modré žily na tvári. Rovnaké, ako má tvoja sestra.

Nevšimneš si, že ste pri hangári a tvrdo narazíš do postele, ktorú tlačíš pred sebou. „Dávaj pozor!“ Okríkne ťa vedec, ktorého si takmer prišpendlila k dverám hangáru. No nestráca čas. Pomocou bezpečnostnej karty otvorí dvere, a ty zatlačíš znovu do postele. Prehupneš posteľ cez malý prah hangáru a vedec rýchlo prikladá kartu k panelu na druhej strane. V hangári sa bojuje, no ty aj tak sleduješ monštrum, ktoré sa na vás rúti. Dvere sa len tak-tak stihnú zavrieť, a ty počuješ hrozivé kvílenie z druhej strany.

Sotva si sa spamätala a vedec ťa už tlačí ďalej. „Tu sme na rane!“ Potiahne posteľ za hromadu prepravných debien. „Musíme počkať, až postrieľajú tých povstalcov.“ Skrčíš sa k nemu. Do niečoho narazíš. Skloníš zrak a zbadáš pištoľ. Vedľa nej je bezvládne telo povstalca. Už nie je čas! Povstalci či vojaci? Jedna horšia voľba ako druhá. Pozrieš sa na modrú tekutinu stále prúdiacu do svojej sestry a rozhodneš sa. Zodvihneš zbraň a namieriš ju na vedca.

„Ihneď ju odpoj!“ Vyštekneš a pištoľ sa ti v ruke trasie.

„Čo? Čo to robíš?“ Vedec ti venuje zmätený pohľad.

„Ja nežartujem!“ Vypáliš a guľka tesne míňa jeho hlavu aj keď si mierila inam.

„Dobre, dobre, len pokoj.“ Vedec zbledne a urobí to, čo chceš. Sleduješ, ako vyberá ihlu z tvojej sestry a zastavuje prúdenie modrej tekutiny.

„Preber ju!“ Vedec počúvne. Zo stojana vyberá injekciu s adrenalínom a vpichne ju tvojej sestre. Tá po chvíli otvorí oči.

„Čo sa stalo?“ Opýta sa hneď, ako ťa uvidí.

„Chceli na nás robiť pokusy!“ Stále mieriš na vedca, ktorý si sadol k prepravným debnám.

„Pokusy? Aké pokusy?“ Amélia sa posadí a chytí sa za hlavu.

„Nemám čas na vysvetľovanie.“ Amélia si až teraz všimne, že sa tu strieľa. Zlezie z postele a prikrčí sa. „Musíme sa dostať k lodi.“

„Kto je on?“ Ukáže na vedca.

„To on robil tie pokusy. Niečo do teba pichal.“ Ukážeš na infúziu s modrou tekutinou. „Neviem, koľko si toho dostala. Ani netuším, čo to spôsobí.“ Pozrieš sa na vedca, akoby si čakala odpoveď, no žiadna neprichádza.

„Poznamenaj si hodnotu odpočtu niekde na bok. Odpočet bude ďalej bežať, ale hodnota, ktorú si teraz zapíšeš, ti poslúži neskôr.“

„Čo s ním budeme robiť?“ Amélia sa pozrie ponad prepravné debny. „Nemôžme ho len tak pustiť. Možno by sme ho mali zabiť.“ Nastaví ti dlaň. Chce od teba zbraň, aby vzala toto bremeno na seba.

„Zabiť? Nemôžme ho nechať ísť alebo ho vziať so sebou? Vie predsa, čo ti robili.“ Namietaš.

„Ak ho necháme ísť, varuje vojakov a budú nám v pätách.“ Amélia znervóznie. Vidí prestrelku a vie, že je ich na ňu priveľa.

Ak chceš vedca zabiť, pokračuj na 16.

Ak chceš vedca nechať v hangári, pokračuj na 8.

Ak chceš vziať vedca zo sebou, pokračuj na 20.

66

            Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 2. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní. Od hodnoty náskoku si odrátaj 2. Ak je tvoja nová hodnota 0, ihneď pokračuj na 54. Ak je tvoja nová hodnota vyššia ako 0, pokračuj v čítaní. Ak ti žiaden náskok nebeží, tak nič neodrátavaj.

            „Vojačka? Ako mohli uveriť, že si vojačka?“ Začuduje sa Amélia.

            „Neskôr ti to vysvetlím!“ Odfrkneš. V hangári sa bojuje a Amélia sa zameriava na malichernosti.

            „Tak teraz!“ Vybehnete spoza debien. Opätuješ paľbu a utekáš priamo k vojenskému krížniku. „Z cesty! Veziem cenný náklad!“ Kričíš. Veliteľ ti venuje letmý pohľad a prikáže mužom, aby ťa kryli.

            „Počkajte dnu!“ Kričí na vás, keď vbiehate do lode.

            „To tak!“ Odfrkne Amélia. „Zavri dvere, ale až keď ti poviem!“ Kričí na teba a beží do kokpitu. Čakáš pri vchode a po chvíli začuješ. „Teraz! Zavri ich!“ Stlačíš veľký červený gombík a dvere sa začnú zatvárať. Sú sotva v polovici, keď sa vznesieš do vzduchu. Rýchlo sa chytíš sedačky, no aj tak máš čo robiť, aby si nespadla. Tvoja sestra rozhodne nie je najlepší pilot, no ani nevieš ako a z okienka sleduješ, ako opúšťaš Pegasus.

            Zaznamenala si si hodnotu odpočtu v momente, keď to bolo nutné.

Pokiaľ bola hodnota na úrovni 25-17, pokračuj na 59.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 16-14 a pokiaľ si si zaznačila udalosť „Hlava navyše“, pokračuj na 72. V opačnom prípade, pokračuj na 78.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 13-7 a zaznamenala si si udalosť „Hlava navyše“, tak pokračuj na 72, v opačnom prípade pokračuj na 14.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 6-0, pokračuj na 36.

67

Prebúdzaš sa. Nad tebou svietia svetlá. Snažíš sa pohnúť, no nejde to. S ťažkosťou otočíš hlavu. Vidíš, ako vedľa teba leží tvoja sestra. Nevyzerá už ako tvoja sestra. Ruky a nohy jej nahradili dlhé pazúry. Tvár sa jej začala meniť v čosi iné, a ty len sťažka rozoznávaš jej pôvodné rysy. Pokúsiš sa natiahnuť sa za ňou, no čosi ťa drží. Zodvihneš hlavu. „Preboha!“ Vykríkneš aj keď to znelo ako šepot. Namiesto rúk už máš pazúre. Z jednej z rúk ti ide hadička, v ktorej koluje modrá tekutina.

            Vojaci ťa zajali spoločne so sestrou. Teraz ste ich nové pokusné králiky, na ktorých môžu skúšať túto nebezpečnú mutáciu. Pokračuj na 84.

68

Ak máš poznačený náskok, zvýš ho o 1, (funguje, len ak si sem vstúpila prvýkrát a nevracala si sa) ale ak si využila možnosť návratu, zníž tvoj náskok o 2 (funguje len pri prvom návrate). Ak tvoja hodnota klesne na 0, pokračuj na 71. Ak nemáš žiaden zaznamenaný náskok alebo je jeho hodnota vyššia ako 0, pokračuj v čítaní.

Zahla si vpravo. Postupuješ opatrne, no pod sebou vidíš siluety postáv. Utekajú a ich ťažký dupot neveští nič dobré. Počuješ ďalšie tlmené výbuchy a streľbu, ktorá sa šíri skrz ventiláciu až k tvojím ušiam. „Čo sa to tu deje?!“ Zašepkáš a plazíš sa ďalej. Znovu počuješ beh. Zastaneš a čakáš, kým to prejde. Kroky zosilneli a hneď nato začali slabnúť. Opatrne a potichu sa plazíš ďalej k rázcestiu. „Kam teraz?“ Zašepkáš.

Ak sa chceš vrátiť, pokračuj na 42.

Ak sa chceš spustiť do miestnosti pod tebou, pokračuj na 79.

Ak chceš pokračovať ďalej šachtou, pokračuj na 83.

69

            „Myslím, že to bude v poriadku.“ Dárius si prezrel Améliu. Jej ruka v mieste vpichu bola ešte jemne modrá, no inak sa cítila dobre. Nemala horúčku a nič nenasvedčovala tomu, že by sa mutácia mala prejaviť. „Dám jej ešte menšiu dávku protilátky, no len preventívne.“ Vyberie malú škatuľku, v ktorej je teplota pod bodom mrazu a vpichne jej jednu z injekcií.

            „Čo teraz?“ Zvedavo sa zadívaš na Dária.

            „To je na vás.“ Usmeje sa. „Môžeme vás niekde vysadiť alebo sa k nám môžete pridať. Zišli vojaci, ktorí sú aj naozaj vojaci.“ Usmeje sa na Améliu. „Samozrejme aj géniovia a hlavne v obore medicíny by sa nám zišli.“ Pozrie sa na teba. „Máte ale čas.“ Usmeje sa a naleje vám drink na privítanie. Amélia a Dárius ho do seba kopli ako nič. Ty si opatrnejšia, a tak drink vošiel ústami, no jeho časť vyšla nosom. Začneš si sa dusiť. Všetko ťa páli a jediné, čo si si dokázala uvedomiť, bol hurónsky smiech Dária a tvojej sestry, ktorí sa ti ani nesnažili pomôcť. Pokračuj na 84.

70

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            „Pomoc by sa mi zišla.“ Prikývneš.

            „Gregor, vezmi si Hansa a choďte s ňou.“ Gregor prikývne a vedie ťa von.

            Prechádzate na druhú stranu hangáru k dverám do chodieb. Cestou Gregor zamáva na jedného z vojakov. Vyzerá staršie ako Gregor, no zrejme bol nižšej hodnosti, pretože Gregora volal pane. Pripadalo ti to trochu smiešne, lebo bol aj o dosť vyšší ako Gregor.

            „Chceš zbraň?“ Podáva ti pištoľ.

            „Radšej nie.“ Ustúpiš a trochu sa zahanbíš. Ešte nikdy si nestrieľala.

            „Je to jednoduché.“ Nakloní zbraň. „Tu stlačíš a odistíš ju. Potom už len zamieriš.“ Zodvihne zbraň do prázdneho priestoru. „A strieľaš. Pochopila si to?“ Prikývneš. „Tak si ju vezmi aspoň pre istotu.“ Vtlačí ti zbraň do rúk. „Vezmi si aj toto.“ Podá ti kovovú loptičku z niekoľkými presklenými časťami a veľkým gombíkom navrchu. „Pre každý prípad. Malo by to vyradiť aj mutanta.“

            V sprievode dvoch povstalcov smeruješ k laboratóriu. Cestou míňate zavarené dvere, ktoré vedú do jadra. Gregor ti šeptom odpovie, že ich zavarili vojaci, aby sa povstalci nemohli dostať priamo k veliteľskému centru. Tadiaľ viedla totiž skratka z hangáru.

            Postupujete potichu, pretože z okolitých chodieb bolo počuť zvieracie zvuky mutantov. Prechádzate križovatkou, kde zostali po boji barikády a poškodené steny. Gregor skontroluje chodbu a gestom ti dá znamenie, aby si pokračovala. Hneď za tebou ide aj Hans. Prichádzate k rohu chodby. Za ňou je laboratórium, no počuť odtiaľ tiché hlasy. Zrejme vojaci.

            Poklepeš Gregorovi na rameno. Otočí sa k tebe. Podávaš mu zbraň a gestikuluješ, že odvedieš ich pozornosť. On ale nesúhlasí. Ukazuje ti, že si poradia sami.

            Pokiaľ chceš odlákať pozornosť, pokračuj na 3.

            Pokiaľ to chceš nechať na povstalcov, pokračuj na 81.

71

            Vraciaš sa šachtou späť. V tom začuješ hlasy. Stuhneš a sleduješ, ako pod tebou kráča skupina ozbrojencov. Zadržíš dych a čakáš. Tvoj trup sa ocitol priamo nad mriežkou, ktorá je nad hlavami ozbrojencov. Nehodláš sa pohnúť, pretože by ťa začuli. Odrazu počuješ nasledovné: „Čo to je? Niečo tu kvapká!“ Vidíš, ako sa pohľady ozbrojencov zodvihli k tebe. „Stoj!“ Vykríkli, no ty nečakáš. Rozbehneš sa šachtou, ako to len ide. Odrazu vletíš do diery. Šachta, ktorou si unikala, pokračovala do spodných poschodí. Letíš priamo dole, a pri tom kričíš z plných pľúc. To ti už ale nepomôže. Prerazíš ventiláciu a pri dopade si zlomíš vez. Tvoje posledné myšlienky smerovali k sestre, a k tomu, aký hrozný osud ju čaká len preto, že si ju prehovorila na tento výlet za novým životom. Pokračuj na 84.

72

            Loď je vo vesmíre. Ponáhľaš sa od vchodových dverí do kokpitu. „Ako sa máš?“ Pozrieš sa na Améliu. Modré tepny stále jasne žiaria.

            „Neviem,“ usmeje sa Amélia. „Ty si tu doktorka, teda skoro.“ Znovu si ju prezrieš. Nepáči sa ti, čo vidíš. V mieste vpichu je koža stvrdnutá a vyzerá to ako začiatok akejsi mutácie.

            „Čo sa to s ňou deje?!“ Namieriš zbraň na vedca. Ten zodvihne ruky, a pomaly pristúpi. Pozrie sa na Améliu a skonštatuje.

            „Mutácia už začala. Dostala dosť dávky nato, aby to vyvolalo zmeny.“ Odvetí chladným tónom.

            „Ty musíš mať liek! Nemôžeš vyrobiť niečo, čo by si nevedel zvrátiť.“ Vedec stojí chladno bez akéhokoľvek pohybu, a tak mu namieriš zbraň na hlavu.

            „Zastreľ ma a sestre nikdy nepomôžeš!“ Odfrkne.

            „Vedela som to! Liek existuje!“ Odvetíš sebaisto a vedec sa zneistí. „Môžem ťa zabiť rovno, a potom hľadať liek niekde medzi tvojimi vecami.“

            „Liek mám vo svojej hlave!“ Odfrkne a snaží sa vyzerať sebaisto, no tebe niečo našepkáva, že klame.

            „Potom ťa zavriem do únikového modulu.“ Pozrieš sa na sestru, tá začína omdlievať. „Skôr, ako sa zmení, dám ju k tebe. Modul neodpálim. Nechám vás tam a zatiaľ čo ja budem hľadať liek, ona neumrie od hladu!“ Vedec sa roztrasie. Videl, čo tie veci dokážu urobiť.

            „Tak dobre,“ opatrne vložil pravú ruku pod overal a vybral odtiaľ malú kovovú škatuľku. Na vrchu bola číselná klávesnica, ktorou zadá kód a škatuľka sa otvorí. Vyšiel z nej malý chladný obláčik a odhalí sa niekoľko injekcií pripravených na použitie. Boli rôzne a označené len číslami. Vezme jednu z nich, číslo štyri a vpichne ju Amélii do ramena. Netrvá to ani päť minút a modré sfarbenie sa začne strácať. „Pár hodín a bude v poriadku.“ Skonštatuje vedec.

            Amélia sa zotaví a spoločne zamierite do nového sveta, ale takého, kde žiaden Pegasus ani ľudia nie sú. Vedca ste vysadíte na jednej zo zašitých obchodných staníc a už vám nič nebráni začať znovu. Pokračuj na 84.

73

Mladík ti rozopne putá, no hneď na to ťa vtlačí do sedadla, aby si sa mu nemykala. Pritisne ti hruď nohou do sedačky. Vezme ti pravú ruku a poriadne ju pripevní. Potom vezme ľavú ruku, aby zopakoval postup. Keď si je istý, že putá na sedačke držia, vezme späť svoju nohu. Okolo hlavy ti potom pripevní popruh, a ty sa môžeš sotva hýbať. Po chvíli sa ti Gregor stratí z očí, a ty cítiš, ako ti pripevňuje nohy do postrojov. Nemôžeš sa už ani pohnúť. Gregor sa postaví a vráti sa do hangáru. Asi po pol hodine čakania a pár ďalších návštevách, kedy priniesli ďalších väzňov, sa loď pohne. Odlietaš preč zo stanice, tesne pred jej explóziou. O svojej sestre nevieš nič. To, čo ale vieš, je, že ťa čaká vypočúvanie, mučenie a zrejme aj smrť. Pokračuj na 84.

74

            „Vezmi ho pod krk. Pôjdem hneď za tebou.“ Amélia sa s ťažkosťami postaví. „Neboj, budem sa držať pri tebe tak, aby ma vojaci nechytili.“ Snaží sa zahnať tvoje obavy.

            „Tak dobre.“ Nepatrne sa usmeješ. Nachystáte sa. Chytíš vedca pod krk so skalpelom tesne pri jeho tepne. „Otvor dvere!“ Poštuchneš ho a vedec počúvne. Priloží kartu k čítačke a dvere sa otvoria. „Ani hnúť, inak ho podrežem!“ Skríkneš na vojaka roztraseným hlasom. Ten zostane stáť a čaká. „Nech sem príde aj ten druhý.“ Vojak sa k nemu otočí a skrz otvorené dvere prikývne. Druhý vojak sa postaví vedľa prvého. „Poďme.“ Amélia sa postaví vedľa teba. Obchádzate opatrne vojakov až k dverám. Cúvaš a prekračuješ prah. Dávaš si pozor, aby si nezakopla o prah.

            „Kam teraz?“ Opýta sa Amélia.

            „Tadiaľ,“ ukážeš naľavo.

            Kráčate otočení k vojakom, ktorí sa na vás dívajú skrz mieridla pušiek. Odrazu pocítiš tupý úder do hlavy. Padáš k zemi, a pri tom zbadáš ďalších vojakov, ktorí sa objavili za tebou. Tesne pred tým, ako omdlieš, si všimneš nápis: Ubytovňa. „Čože?“ Zašepkáš. „Zlá chodba?“ Zahla si vľavo k hangárom. Tak to bolo naznačené na mape. Neuvedomila si si, že si kráčala chrbtom a tvoja ľavica tak viedla do pravej chodby, kde bolo veliteľstvo Pegasu.

            Pokračuj na 67.

75

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

Potichu si vlezieš do priestoru medzi ovládacími konzolami. „To je jediná šanca“, pomyslíš si, keď vidíš, že zvyšok miestnosti je takmer prázdny, bez možnosti ukryť sa. Zatajíš dych a čakáš. Tá vec sa už dostala von. Počuješ jej kroky po miestnosti. Netrvá dlho a otvoria sa dvere. Beštia zareve a hneď na to sa ozve streľba. V zapätí za streľbou sú počuť výkriky a skrz medzery medzi pultami vidíš, ako vzduchom preletel vojak Pegasu. Hneď na to sa ozve niekoľko silnejších výbuchov. Pár nadávok vojakov a dvere sa opäť zavrú. Odvážiš sa vyjsť von. Zbadáš telo vojaka, ktorému chýba hlava. Príde ti zle, no zadržíš to. Keď uvidíš tú beštiu, teda jej kusy tela, už to nevydržíš. Vydáviš všetko, čo ti v žalúdku zostalo pred zmrazením.

Keď sa trochu oklepeš, pozrieš sa na zvyšky. Tá vec, ktorú vidíš, ti je nejaká povedomá, ale nevieš si ju zaradiť. Tvoj pohľad klesne k chudákovi vojakovi. Vedľa tela leží hlava, ktorá sa úplne oddelila zrejme až po dopade tela. Na druhej strane je jeho puška. Nemáš nad čím váhať. Prezlečená za vojačku a so zbraňou v ruke by si mala väčšie šance.

Pokiaľ máš na sebe stále kryokombinézu, ktorá je odolná a chráni ťa, môžeš sa rozhodnúť, že si ju dáš dole. Avšak bude trvať nejaký čas, kým si ju dáš dole. Ak ju chceš dať dole, poznač si udalosť „Na telo“ a od odpočtu auto-deštrukcie si odrátaj hodnotu 1.  Pokiaľ už máš túto udalosť poznačenú, neznač si ju znovu a nič neodrátavaj.

Vyzbrojená brnením, ktoré si stiahla z vojaka a zbraňou, si vyšla na chodbu. Naľavo od teba je veliteľské centrum Pegasu. Takto prezlečená by si sa tam mohla dostať a získať nejaké informácie. Napravo je ale chodba, ktorá smeruje k hangárom a taktiež laboratóriá, v ktorých môže byť tvoja sestra.

Pokiaľ sa chceš vybrať k veliteľstvu, pokračuj na 6.

Pokiaľ chceš zamieriť doprava, pokračuj na 25.

76

            „Nevyzerá veľmi dobre!“ Utrúsi veliteľ povstalcov Dárius. „Infekcia sa rozšírila do všetkých častí tela.“ Prezerá si Améliu.

            „Viete jej pomôcť?“ Zadívaš sa na svoju sestru. Vyzerá veľmi zle. Celá modrastá, a k tomu sa pridala horúčka.

            „To si nie som istý.“ Sotva to dopovie a Amélia sebou začne triasť. O zlomok sekundy na to sa jej končatiny zmenia na dlhé kostnaté drápy a Amélia vyskočí na nohy.

            „Si v poriadku?“ Opatrne sa priblížiš. V tom sa na teba zadíva prázdnym pohľadom a bez mihnutia oka ti pretne tepnu na krku. Padáš k zemi. Počuješ výstrely a vidíš, ako sa Dárius snaží zabiť Améliu. Strely neprešli. Amélia ho prebodne, keď do miestnosti vstúpia ďalší vojaci. Počuješ už len výkriky, ktoré sa čoraz viac vzďaľujú od teba. Snažíš sa pritlačiť si tepnu na krku, no márne. Pomaly umieraš. Pokračuj na 84.

77

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 6. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

Rozhodla si sa počkať. So zaťatými zubami sleduješ, ako podivná tekutina tečie do tela tvojej sestry. Netrpezlivo očakávaš príchod vojakov. Dúfaš, že sa z laboratória aj z celej lode dokážeš dostať čím skôr.

Po dlhom čakaní sa konečne streľba z chodieb takmer vytratí. Hneď na to vojdú do miestnosti dvaja vojaci, ktorí strážili vchod. „Cesta k hangáru je voľná. Plukovník je už tam a snaží sa premôcť povstalcov. Hneď, ako sa mu to podarí, musíme byť pripravení.“ Zadíva sa na vedca. „Pripravte ju a ideme k hangáru.“

„Ale veď tam sa ešte bojuje.“ Vydeseným hlasom riekol jeden z technikov, ktorí sa tu ukrývali.

„Počkáme pred hangárom. Keď bude vzduch čistý, vojdeme dnu.“

„A čo tí mutanti? Nie je to nebezpeční?“ Pokračoval technik.

„Ak chceš, ostaň tu! Mne je to jedno!“ Odfrkol vojak. „Ostatní, pohyb!“ Zavelil.

„Hej, dievča!“ Zamával na teba vedec. „Poď sem.“ Vstaneš a podídeš k sestre, pri ktorej stojí chlapík v bielom plášti. „Ty budeš tlačiť a ja ťahať.“ Poslúchneš a prejdeš dozadu k hlave svojej sestry. Všimneš si, že modrá tekutina jej v žilách doslova svieti. Zaprieš sa do postele. Tá jemne podskočí, ale potom sa už hladko rozbehne k dverám. Vojaci si nastúpia dopredu. Ty spoločne s vedcom a posteľou, na ktorej leží tvoja sestra, idete hneď za nimi. Posledn idú všetci ostatní.

Vyjdete z laboratória a zahnete vľavo k hangáru. Postupujete rýchlo, no obozretne a čo najtichšie. Kolieska postele narážajú do hromady kovových trosiek na podlahe a vydávajú ostrý zvuk, ktorý sa šíri chodbami.

„Tam nedôjdeme!“ Zašepká niekto spoza tvojho chrbta.

„Ani nemusíme,“ odpovedá mu druhý. „Za rohom sú únikové moduly. Môžeme ujsť nimi.“ Prešli ste za roh a pred tebou sa objavili tri únikové moduly. Boli zavalené, no dalo sa k ním dostať. Cesta je úzka a sestru, ktorá bola stále v bezvedomí, by si tadiaľ nedokázala dostať. Rozhodnutie je ale na tebe.

Ak chceš uniknúť modulom, pokračuj na 63.

Ak chceš pokračovať ďalej, pokračuj na 65.

78

Loď je vo vesmíre. Ponáhľaš sa od vchodových dverí do kokpitu. „Ako sa máš?“ Pozrieš sa na Améliu. Modré tepny stále jasne žiaria.

            „Neviem,“ usmeje sa Amélia. „Ty si tu doktorka, teda skoro.“ Znovu si ju prezrieš. Nepáči sa ti, čo vidíš. V mieste vpichu je koža stvrdnutá a vyzerá to ako začiatok akejsi mutácie.

            Mutácia sa každou minutou prejavuje viac a viac. S tým, čo si našla na palube lode, si svojej sestre nevedela pomôcť. Tesne pred tým, ako omdlela, ťa požiadala, aby si ju uložila do záchranného modulu. Ak by to bolo nutné. Mala si ju vystreliť preč z lode. Ty to nechceš vzdať. Po pár hodinách sa mutácia prejavuje, no zďaleka nie tak silno ako u tých, ktorých si videla. Amélii narastie pár podivných ostrých pazúrov, no sú dlhé sotva päť centimetrov. Jej ruky si zachovali prsty aj keď boli stuhnuté a nedalo sa nimi hýbať. Najdôležitejšie ale je, že Amélia sa prebrala. Dokonca s tebou komunikuje a po pár dňoch si sa ju odhodlala pustiť von.

            Amélia síce zmutovala, ale zachovala si svoju myseľ. To ti poskytlo čas, aby si niekde v hĺbke vesmíru našla liek a vrátila Amélii pôvodný vzhľad. Pokračuj na 84.

79

            Opatrne otváraš poklop a zliezaš do miestnosti. Nik v nej nie je. Podľa skriniek a postelí si uvedomíš, že je to ubytovací úsek. Nenápadne privrieš dvere a začneš sa rozhliadať po miestnosti. Podarí sa ti nájsť vojenskú uniformu, ktorá by ti perfektne sadla. Rozhodneš sa ju obliecť, no na sebe máš kryooblek. Nevieš sa teda rozhodnúť. Ak si kryooblek necháš, mohol by ťa ochrániť. Je dosť odolný. No zároveň by uniforma na ňom mohla vyzerať neprirodzene. Máš ale aj možnosť zobliecť si ho. Síce to dá dosť práce, no veríš si, že by sa ti to podarilo. Uniforma by tak na tebe sedela ako uliata. Výber je na tebe.

            Ak si si vybral, že si kryokombinézu dáš dole, zapíš si do udalosti „Na telo“.

Sotva si sa dokázala obliecť do uniformy, keď sa všetko rozsvieti načerveno. „Pozor, je zahájená auto-deštrukcia lode!“ Vymaž si hodnotu náskoku, ak si nejakú mala. Zapíš si k odpočtu hodnotu 25. To je čas, za ktorý loď vybuchne. Nemôžeš si teda dovoliť plytvať ním a musíš sa rozhodnúť. Opatrne otvoríš dvere. Vo vzduchu je cítiť dym. Vykukneš von. Chodba je čistá, no všimneš si plán lode na opačnej strane. Prižmúriš oči, aby si lepšie videla. „Pegasus?“ Prečítaš názov lode. „Čo to má znamenať? Prečo som na vlajkovej lodi Pegasu?“ Začuduješ sa, no na to nie je čas. Čosi narazí do trupu a do jednej z chodieb sa vyvalí hromada trosiek.

Prebehneš na druhú stranu k plániku. Vidíš, že si v ubytovacej zóne. Napravo od teba je chodba, ktorá vedie na mostík. „Možno tam sa dozviem, čo sa tu deje.“ Premýšľaš nahlas. No vyruší ťa streľba z chodby naľavo. Vykloníš sa za roh a takmer ťa zasiahnu. Skloníš sa k zemi a znovu to zopakuješ. Vidíš, ako proti sebe niekto bojuje. Zdá sa ti, že to sú vojaci Pegasu. Znova si sa zadívala cez roh. „Možno sem prišli, aby nás zachránili. Nie!“ Pokýveš si hlavou. „Prečo nás sem vôbec vzali? Čo s nami chcú urobiť?“ Pýtaš sa sama seba.

Vrátiš sa k plániku. Napravo od teba je aj hangár. „Možno by tam mohla byť loď.“ Pomyslíš si. Cesta ale nevedie priamo. Na to, aby si sa dostala do hangáru, musíš prejsť jadrom lode, ktoré spája chodbu vedúcu k mostíku a chodbu k hangáru.

Na opačnej strane je laboratórium. „Tam možno odvliekli Améliu.“ Prehovoríš nahlas. V momente ťažko prehltneš. Musela by si prebehnúť asi trojmetrový úsek, ktorým lietajú strely z prestrelky.

Pokúsiš sa v prestrojení dostať na mostík a zistiť čo sa tu deje, pokračuj na 21.

Počkáš, kým streľba ustane, pokračuj na 4.

Pokúsiš sa prebehnúť k laboratóriu, pokračuj na 13.

 

80

„Nie je tu bezpečne.“ Skonštatuješ. „Mali by sme čím skôr vypadnúť.“

            „Takže moduly?“ Amélia sa na teba pozrie, aby si to poistila. Prikývneš a pristavíte sa pri moduloch. „Choď prvá.“ Prikáže ti, a ty sa začneš predierať troskami. O chvíľu na to počuješ: „Nemôžte ma tu nechať. Zabijú ma!“ Vedec začal vzlykať, no zároveň šepkal.

            „Ak sa tam vmestíš, tak ideš s nami.“ Odfrkne Amélia. Nevidíš za seba, no počuješ šťuknutie a oddelenie zásobníku od zbrane. Potom počuješ dva zvuky. Prvý je blízko a signalizuje, že Amélia položila zbraň na zem. Druhý bol o niečo hlasnejší a bolo ho počuť oveľa bližšie. Zrejme hodila zásobník medzi trosky. „Ako chceš!“ Počuješ, ako sa Amélia prediera troskami. Medzitým si sa dostala k modulom. Zisťuješ, že sú nepoškodené. Snažíš sa nahodiť systémy, a pri tom počuješ hrozivý výkrik z chodby. Utekáš sa pozrieť, čo sa stalo. Amélia je už na druhej strane. V troskách vidíš vedca, ktorý sa zúfalo snaží predrať dnu. Tak zúfalo, akoby pred niečím utekal. Po chvíli počuješ kvílivé zvuky a výkriky vedca. Netrvá do dlho a jeho bezvládne telo zostane zaseknuté medzi troskami.

Hneď, ako Amélia nastúpi do modulu, vyrážate preč. Našťastie nie je poškodený a vy máte plnú kontrolu.

„Nie je to?“ Začuduješ sa.

„Myslím, že áno.“ Zbadáte loď, na ktorej ste prišli. Je pripevnená k obrovskej vlajkovej lodi Pegasu len tenkým spojovacím tunelom. Tenký je len preto, že je ďaleko. Inak sa doň dokáže zmestiť aj nákladiak. „Myslíš na to, čo aj ja?“ Šibalsky sa na teba pozrie.

„Nie je to riskantné?“ Zadívaš sa na zrejme opustenú loď. No istá si nie si.

„Nebuď bábovka!“ Amélia namieri modul k lodi a spojí sa s ňou. „Odpoj tunel a ja utekám na mostík.“ Riekne takmer hneď, ako vstúpite na palubu. Loď vyzerá nepoškodená a hlavne prázdna. Nemáš čas ani protestovať. Amélia uteká na mostík, a ty si nemáš na výber. Opatrne prechádzaš chodbami až k spojovaciemu tunelu. Cestou si všímaš, že všetky miestnosti, v ktorých boli kryokomory, sú prázdne. „Pohni si!“ Začuješ Améliu skrz lodný interkom. „Loď je prázdna. Vidím to na senzoroch, tak si už pohni, ty bojko!“ Pridáš do kroku. Hneď, ako sa ocitneš pred vchodom, uzavrieš uzávery a odpojíš spojovacie svorky. Amélia sa pustí do riadenia a s tebou to hádže zo strany na stranu. Zrejme nebude najlepšia pilotka.

Zaznamenala si si hodnotu odpočtu v momente, keď to bolo nutné.

Pokiaľ bola hodnota na úrovni 25-17, pokračuj na 59.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 16-14, pokračuj na 78.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 13-7, pokračuj na 14.

            Pokiaľ bola hodnota na úrovni 6-0, pokračuj na 36.

81

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Necháš to teda na nich. Sleduješ, ako sa pripravujú na útok. Gregor vytiahne akúsi loptičku, no Hans pokýval hlavou. Dá si ju teda späť do vrecka na bunde, no už ho nezapne, aby šťuknutie nevyvolalo podozrenie. Hneď na to obaja vybehnú spoza rohu a začne sa streľba. Trvalo to len veľmi krátko. „Môžeš prísť!“ Počuješ Gregorov hlas. Vyjdeš teda spoza rohu. Hans leží na zemi. V hlave má dieru a je to jediné zranenie, ktoré vidíš. Dvaja vojaci sú tiež mŕtvi. „Smoliar.“ Gregor pokýva hlavou. Skloní sa k vojakovi a vezme si jeho prístupovú kartu, ktorou otvoril dvere do laboratória.

            Gregor vojde prvý a ostatní, ktorí sa tu ukrývali, rýchlo ustúpia do rohu. Laboratórium pripomína skôr nemocnicu. Boli tu rôzne diagnostické prístroje a niekoľko izieb, ktoré sa v prípade nutnosti dali odizolovať od zvyšku. „To je ona?“ Mykne hlavou k dievčaťu, ktoré leží v jednej z týchto miestnosti.

            Pribehneš k posteli a spoznáš svoju sestru. „Odpoj ju! Hneď!“ Skríkneš na vedca v bielom plášti. Ten sa pozrie na Gregora. Gregor mu naznačí, aby šiel, a tak vedec opatrne vkráča do izby s tvojou sestrou. Odpojí infúziu modrej tekutiny, ktorá jej tečie do žily.

„Poznamenaj si hodnotu odpočtu niekde na bok. Odpočet bude ďalej bežať, ale hodnota, ktorú si teraz zapíšeš, ti poslúži neskôr.“

Po chvíli Amélia otvorí oči. Vedec jej ešte vpichne adrenalín, aby ju to prebralo. Amélia sa posadí. „Čo sa tu stalo?“ Opýta sa po chvíli.

„Je to zložité. Musíme odtiaľto vypadnúť!“ Pozrieš sa na Gregora. Čaká na vás. Pomôžeš sestre vstať, keď v tom sa ozve hrozivý rev. Skrz otvorené dvere vbehne do laboratória mutant. Zasiahne Gregora do hrude, a ten padá k zemi. V momente vytiahneš pištoľ a vypáliš niekoľko striel. Tie sa ale odrážajú od mutanta do okolia. Strieľaš ďalej, až kým ti zbraň nevymrští z rúk náraz bieleho skla, ktoré odizolovalo celú miestnosť. Pozrieš sa po svojej pravici a zbadáš vedca, ktorý sa tu uzamkol s tebou a tvojou sestrou.

„Čo to robíš?“ Vyštekneš.

„Ticho! A ustúp od skla. To je naša jediná šanca.“ Zašepká vedec. Zvuky, ktoré počuješ v miestnosti, ťa prinútia ustúpiť od skla.

Rozhliadneš sa po miestnosti. Sú tu len dve cesty. Jedna vedie skrz laboratórium. Tadiaľ neprejdeš, kým je tam tá beštia. Môžeš si ale vybrať aj vetraciu šachtu. Je síce uzamknutá, aby sa tadiaľ nešírila prípadná infekcia do celého komplexu, no s pomocou vedcovej karty ju vieš otvoriť. Tadiaľ sa ale vedec neprepchá. Môžete tak ísť len vy dve a vedec by tu zostal napospas. Zvuky z miestnosti utíchli, no skrz mliečne sklo nie je skoro nič vidieť.

Pokiaľ to chceš risknúť a vziať vedca hlavným vchodom, pokračuj na 15.

Pokiaľ chceš ujsť šachtou, pokračuj na 33.

82

Od odpočtu auto-deštrukcie odrátaj 1. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Nehodláš ďalej čakať. Schmatneš skalpel a priložíš ho vedcovi ku krku. Ten vykríkne a do laboratória vbehne jeden z vojakov. „Odhoď to!“ Vykríkne.

„Ani sa nepohni, inak ho podrežem!“ Odfrkneš. Na stene izby si všimneš čítačku kariet. Voľnou rukou strhneš vedcovi z krku kartu a priložíš ju k čítačke. Dvere z mliečneho skla medzi vami a vojakom sa uzavrú. „Odpoj ju!“ Vedec poslúchne a vytiahne ihlu z tvojej sestry. Na malý moment zaváha, akoby rozmýšľal, či tú ihlu má použiť ako zbraň alebo nie. Nakoniec ju položí vedľa.

Chvíľu čakáš, ale nič sa nedeje. „Môžem jej dať adrenalín a preberie sa.“ Vyhŕkne vedec sám od seba. Prikývneš a po vpichnutí adrenalínu sa tvoja sestra preberie.

„Ach, chytí sa za hlavu. Čo sa to deje? Kde to som?“ Chytí sa za hlavu.

„To je na dlho.“ Usmeješ sa a do očí sa ti tlačia slzy. V skratke jej vysvetlíš, čo sa stalo.

„Poznamenaj si hodnotu odpočtu niekde na bok. Odpočet bude ďalej bežať, ale hodnota, ktorú si teraz zapíšeš, ti poslúži neskôr.“

 

„Tak, čo budeme robiť teraz?“ Amélia sa zadíva na mliečne sklo. Nie je skrz neho vidieť detaily, no silueta vojaka na druhej strane je jasne viditeľná.

„Neviem,“ pokýveš hlavou. „Máš nejaký nápad?“

„Vidím to tak, že máme dve možnosti. Môžeme vziať rukojemníka a vyjsť hlavným vchodom.“ Škaredo sa pozrie na vedca. „Alebo to skúsime šachtami.“ Ukáže na malú uzavretú šachtu v izbe. Síce je uzamknutá, aby nemohlo dôjsť k rozšíreniu prípadnej kontaminácie do celej lode, no získali ste vedcovu kartu, ktorá by dokázala odomknúť šachtu. Problém je, že on sa do tejto šachty nezmestí. Je síce štíhly, no príliš vysoký a ramenatý nato, aby sa tam vošiel.

Pokiaľ chceš vziať vedca ako rukojemníka, pokračuj na 15.

Pokiaľ chceš ujsť šachtou, pokračuj na 33.

83

Pokiaľ ti beží odpočet auto-deštrukcie, odrátaj 1. Pokiaľ ti nebeží auto-deštrukcia, nastav ju na hodnotu 25. Ak si mala nejakú hodnotu náskoku, vymaž ju. Ak odpočet dosiahol 0, pokračuj na 58. Ak je odpočet vyšší ako 0, pokračuj v čítaní.

            Plazíš sa šachtou, v ktorej aj tvoja útla postava má čo robiť, aby sa dostala ďalej. Šachtou sa šíri ohlušujúci zvuk auto-deštrukcie. Po chvíli narazíš na ohyb. Šachta je skrútená a nie je možné pokračovať ďalej. Môžeš sa len vrátiť, no musíš cúvať. Ide to ťažko, no pomaly sa vraciaš späť. Keď si už v polovici cesty, pocítiš ďalší otras. Ventilácia nevydrží, a ty sa prepadneš. Bolestivo dopadneš na kovovú podlahu.

            „Čo to je?“ Zadívaš sa na zvláštnu miestnosť. Je takmer ponorená do tmy a len kde-tu svieti výstražné červené svetlo. Po chvíli ti to dôjde. Prepadla si sa do jadra. Veľká kovová trubica uprostred miestnosti sa trblieta v červenom svetle. Tadiaľ vedú rozvody energie od reaktoru v spodných poschodiach do celej lode.

            Začuješ zvláštne rinčanie kovu a čosi ako kvílivé zvieracie zvuky. Nakukneš ponad ovládacie konzole. „Ježiši!“ Zastonáš. Len pár metrov od teba, čosi zvláštne vylieza z ventilácie. Robustné telo s veľkými špicatými končatinami seká tenký kov ventilácie, aby sa vyslobodilo. Naľavo od teba sú dvere. Vidíš, že ich niekto zvaril zvnútra. Napravo sú ale ďalšie dvere. Tie vyzerajú funkčne.

            Pokiaľ sa chceš pokúsiť utiecť, pokračuj na 60.

            Pokiaľ sa chceš ukryť, pokračuj na 75.

84

            Príbeh tu skončil. Možno si ho zvládla do zdarného konca a možno si umrela hneď na začiatku. Tak či onak, toto je posledná pasáž, v ktorej sa Vám chcem poďakovať, že ste si príbeh prečítali, či už raz alebo viackrát. Zároveň som si pre Vás pripravil pár bodov, ktoré ste mohli a nemuseli zažiť v príbehu. Prežili ste aspoň polovicu z nich?

Uniknúť bez sestry.

Získať dokonalý koniec, keď Vaša sestra nepotrebovala liek.

Prežiť najhorší koniec, keď Vašej sestre nepomohol žiaden liek.

Naraziť na mutanta a prežiť.

Prejsť cez rozum vojakom a zapísať si udalosť „Prešlo ti to.“

Prijať pomoc od povstalcov.

Uniknúť na lodi, na ktorej ste odleteli zo Zeme.

Umrieť na lodi po tom, ako skončila auto-deštrukcia.